#BEAutifulworldbyBEA

This year you are really doing it. Admit it- we have all made New Year´s resolutions before. The plan-making part is easy but plan-sticking part is more harder.

But somehow, the turn in the calendar gives us new power, energy and ambitions. We regroup, reboot and rise like a phoenix from the ashes.

But suddenly ..things get busy, you are tired of meeting people, no budget, no more power, no motivation...we make more and more excuses

What if.... there was a way to avoid all this planning? To skip the gradual slide into disappointment and get straight to the good stuff?

There is and it is really very easy... go TRAVELLING!!!! It will mark off all your new year´s resolutions and it is entertaining and educational.

Try something you would not do at home, treat yourself, become a better global citizen, get in touch with nature, take a mini vacation- weekend getaway, check another city, country or continent...

World is full of new adventures and BEAutiful spots to see and to be explored.

What is your travel plan for year 2017?

When I started to create my travel list for year 2016, i really did not believe that i can fulfill it, but most of the countries i wrote there I also visited.

January 2016- France- Les Ores

February 2016- Germany- Berlin

March 2016- Malaysia- Kuala Lumpur

Thailand- Phuket

April 2016- France- Paris

Spain- Bacelona

May 2016- UAE- Dubai, Abu Dhabi

Jun 2016- Macedonia- Skopje

Jul and August 2016- Czech republic, Slovakia

September 2016- Sweden- Malmo

Denmark- Coppenhagen

October 2016- Romania- Targu Mures, Shigishoara, Brasov, Bran

November 2016- Israel- Tel Aviv, Jerusalem

Palestine- Jericho, Bethlehem

December 2016- Serbia- central Serbia, Niš

Kosovo- at boundary :D

I missed few destinations. I bought ticket to USA but finally i did not go because of work engagement. And I wanted to go to Island and Marroco but I postpone it to new year :)

In January I already bought ticket to Georgia. March or April are BOOKED for Asia adventure (i do not now exactly where but prefer to go to Bali, Singapore, Cambodia) than i would like to visit Marroco, Jordan , Portugal, Montenegro, Albania, Bosnia and Herzegovina, Island (or Finland) ... so we will see if new year give me opportunity and constellation of stars will be in my favor. :)

Enjoy the last days of year 2016 and Happy New Year

#BEAutifulworldbyBEA

Keď vidíš letenku za 9,-euro no tak to nedá...aspoň mne. Mám veľmi rada neplánované cesty, ktoré sa proste len tak stanú, (a ktoré sa mi stali tento rok viac krát). Treba splniť Travel plán na rok 2016 a v Srbsku som ešte nebola (a asi už ani nepôjdem).

Constanine the Great airport

Pri výstupe z lietadla ma prepadol pocit, že naozaj neviem čo ma tu čaká a ovalil ma strašne zadymený vzduch. No dnes už konečne viem čo znamená "koniec sveta". Toľko bizarností na tak malej ploche a za tak krátky čas, to asi už tak skoro nezažijem.

Letisko v Niš vyzeralo ako menšia autobusová stanica. Zmenáreň na letisku nezmenila viac ako 10,-eur. (ani viac netreba) Autobus z letiska do mesta stal 60 RSD, čo je cca 0,50,-euro. Tety revízorky sú v každom autobuse a chodia medzi ľudí a predávajú im lístky (nemajú ani mesačné jazdenky, ani ten stroj na označenie lístka).

Pozeráš na ľudí (oni na teba, lebo sme boli asi najfarebnejší v krajine) a všetci vyzerajú nejak staro, fádne a všetko okolo je úplne divné. Zastavil sa tu čas tak pred 30 rokmi. Navonok. Vo svojej podstate sú tí ľudia veľmi milí, ochotní a pohostinní. Miestami som až žasla.

Ubytovanie sme mali v dedinke za Niš- Niška Banja- kúpeľné mestečko, kde bol termálny prameň a bordel, ale pekné kopce naokolo. Nablízku je národný park Sicevacka klisúra, ktorý mal byť vzdialený cca 15 km.

niekde tam...v centrálnom Srbsku

Dedina, kde nebol nikto len psy a pani s kozami

Plánom bolo dostať sa tam pešo, dala som to do google maps a neviem či sa tá mapa nezbláznila, lebo nás povodila cez hory cez doly, cez dedinky, záhradky, súkromné pozemky, kde boli šialené psy, mŕtvi ľudia, dymno a zimno.

nebolo mi jedno keď začali za mnou vybehávať

taký lepší domček

Pridať popis

Teta venčí kozy

Kde tu zrazu sa zjavila babička s vôdzkou, na ktorej mala dve kozy, ale inak nikto nikde...len psy, ktoré zrazu na mňa vybehli. Ten národný park bol vlastne všade okolo, ale po 18 km na nohách už aj nám došli sily a hlad a chceli sme naspať. Čakali sme niekde na ulici na neoznačenej autobusovej zastávke s vedomím, že netušíme či niečo príde a keď príde kam nás to odvezie. Sedeli sme tam keď zrazu zastavil týpek a kričí na nás, že nech sadneme, že on nás zvezie. Keď som sadla dozadu a videla tam infúzie a kadejaké iné dózičky, trošku ma prepadla panika no nakoniec povedal, že je veterinár. Ponúkol nám čokoládu, vodu a odviezol tam, kam sme potrebovali. Zážitok! Ale to zďaleka ešte nič nie je :)

Druhý deň sme sa vybrali na stanicu lebo podľa ich cestovného poriadku mal ísť autobus do Kosova o 8:00. Na stanici povedali, že ide o 9:00. Musím sa už naučiť všímať si znamenia. Pretože asi to nebolo súdené tam ísť. Mikrobus, ktorý došiel o 9:00 bol plný, no ja som stále mala nutkanie sa tam nejak dostať, tak sme sa opýtali taxikára či by nás nehodil do Prištiny. On bol ochotný a povedal, že jedine na hranicu s Kosovom, že ďalej nemôže lebo by musel vybavovať nejaké papiere, a že to je drahé. No aj tak mi to nedalo, a šli sme. Znamenia, ktoré mi ukazovali, že "nechoď tam" a aj tak som šla.
Taxikár nás vyhodil na hraniciach. Srbi nás pustili, ale kosovčania nie lebo sme nemali pri sebe pasy, nakoniec mňa by pustili lebo ja som mala občiansky s čipom, ale Andy nemal. Takže ponaučenie :) Pán policajt nám švihom ruky nemilosrdne ukázal kam patríme a máme ísť preč. Tak sme šli...smutní v domnení, že sme asi 100 km od mesta, niekde medzi horami dolami, kde nie je nič a najbližší autobus cez hranice ide o 5 hodín. (či by nás vzal je tiež otázne) Vybrali sme sa teda pešo, s malou fľaštičkou vody, hruškou a orieškami.

Colnica Srbsko- Kosovo

Zastávka "nikde"

Občas šlo auto oproti a tak jedno za polhodinu aj naším smerom. Keď sme už šli 13 km zrazu sme sadli ku krajnici, vystrčila som ruku len tak, že však skúsim ešte predsa a ON zastavil, odviezol nás asi ďalších 20 km do dedinky, kde sme naozaj mali z pekla šťastie lebo jediný autobus čo ide do Niš mal ísť o 15 min. Ja som bola taká šťastná ako nikdy :) od únavy nás vyplo a zaspali sme, ešte šťastie, že sme sa nezobudili v Belehrade.
Posledný deň sme strávili v Niš. Chceli sme sa ísť pozrieť na Skull tower,(vežu z lebiek) ale v pondelok to bolo zatvorené. Tak sme šli do centra, kde nič nebolo. Napokon sme našli pevnosť, na ktorú sme vyliezli a kukali na zamračené, dymné Niš a pomaly šli na letisko a potom celí šťastní domov. Za 3 a pol dňa sme nabehali 65 km pešo a nanič viac som sa netešila ako na horúcu vaňu.