Mesto kde je len zimno a dymno...si píš, to je Niš :)

Keď vidíš letenku za 9,-euro no tak to nedá...aspoň mne. Mám veľmi rada neplánované cesty, ktoré sa proste len tak stanú, (a ktoré sa mi stali tento rok viac krát). Treba splniť Travel plán na rok 2016 a v Srbsku som ešte nebola (a asi už ani nepôjdem).
Constanine the Great airport


Pri výstupe z lietadla ma prepadol pocit, že naozaj neviem čo ma tu čaká a ovalil ma strašne zadymený vzduch. No dnes už konečne viem čo znamená "koniec sveta". Toľko bizarností na tak malej ploche a za tak krátky čas, to asi už tak skoro nezažijem.
Letisko v Niš vyzeralo ako menšia autobusová stanica. Zmenáreň na letisku nezmenila viac ako 10,-eur. (ani viac netreba) Autobus z letiska do mesta stal 60 RSD, čo je cca 0,50,-euro. Tety revízorky sú v každom autobuse a chodia medzi ľudí a predávajú im lístky (nemajú ani mesačné jazdenky, ani ten stroj na označenie lístka).
Pozeráš na ľudí (oni na teba, lebo sme boli asi najfarebnejší v krajine) a všetci vyzerajú nejak staro, fádne a všetko okolo je úplne divné. Zastavil sa tu čas tak pred 30 rokmi. Navonok. Vo svojej podstate sú tí ľudia veľmi milí, ochotní a pohostinní. Miestami som až žasla.
Ubytovanie sme mali v dedinke za Niš- Niška Banja- kúpeľné mestečko, kde bol termálny prameň a bordel, ale pekné kopce naokolo. Nablízku je národný park Sicevacka klisúra, ktorý mal byť vzdialený cca 15 km. 
niekde tam...v centrálnom Srbsku

Dedina, kde nebol nikto len psy a pani s kozami



Plánom bolo dostať sa tam pešo, dala som to do google maps a neviem či sa tá mapa nezbláznila, lebo  nás povodila cez hory cez doly, cez dedinky, záhradky, súkromné pozemky,  kde boli šialené psy, mŕtvi ľudia, dymno a zimno.
nebolo mi jedno keď začali za mnou vybehávať
taký lepší domček

Pridať popis

Teta venčí kozy
Kde tu zrazu sa zjavila babička s vôdzkou, na ktorej mala dve kozy, ale inak nikto nikde...len psy, ktoré zrazu na mňa vybehli. Ten národný park bol vlastne všade okolo, ale po 18 km na nohách už aj nám došli sily a hlad a chceli sme naspať. Čakali sme niekde na ulici na neoznačenej autobusovej zastávke s vedomím, že netušíme či niečo príde a keď príde kam nás to odvezie. Sedeli sme tam keď zrazu zastavil týpek a kričí na nás, že nech sadneme, že on nás zvezie. Keď som sadla dozadu a videla tam infúzie a kadejaké iné dózičky, trošku ma prepadla panika no nakoniec povedal, že je veterinár. Ponúkol nám čokoládu, vodu a odviezol tam, kam sme potrebovali. Zážitok! Ale to zďaleka ešte nič nie je :)

Druhý deň sme sa vybrali na stanicu lebo podľa ich cestovného poriadku mal ísť autobus do Kosova o 8:00. Na stanici povedali, že ide o 9:00.  Musím sa už naučiť všímať si znamenia. Pretože asi to nebolo súdené tam ísť. Mikrobus, ktorý došiel o 9:00 bol plný, no ja som stále mala nutkanie sa tam nejak dostať, tak sme sa opýtali taxikára či by nás nehodil do Prištiny. On bol ochotný a povedal, že jedine na hranicu s Kosovom, že ďalej nemôže lebo by musel vybavovať nejaké papiere, a že to je drahé. No aj tak mi to nedalo, a šli sme. Znamenia, ktoré mi ukazovali, že "nechoď tam" a aj tak som šla.
Taxikár nás vyhodil na hraniciach. Srbi nás pustili, ale kosovčania nie lebo sme nemali pri sebe pasy, nakoniec mňa by pustili lebo ja som mala občiansky s čipom, ale Andy nemal. Takže ponaučenie :)  Pán policajt nám švihom ruky nemilosrdne ukázal kam patríme a máme ísť preč. Tak sme šli...smutní v domnení, že sme asi 100 km od mesta, niekde medzi horami dolami, kde nie je nič a najbližší autobus cez hranice ide o 5 hodín. (či by nás vzal je tiež otázne) Vybrali sme sa teda pešo, s malou fľaštičkou vody, hruškou a orieškami.

Colnica Srbsko- Kosovo

Zastávka "nikde"
 Občas šlo auto oproti a tak jedno za polhodinu aj naším smerom. Keď sme už šli 13 km zrazu sme sadli ku krajnici, vystrčila som ruku len tak, že však skúsim ešte predsa a ON zastavil, odviezol nás asi ďalších 20 km do dedinky, kde sme naozaj mali z pekla šťastie lebo jediný autobus čo ide do Niš mal ísť o 15 min. Ja som bola taká šťastná ako nikdy :) od únavy nás vyplo a zaspali sme, ešte šťastie, že sme sa nezobudili v Belehrade.
Posledný deň sme strávili v Niš. Chceli sme sa ísť pozrieť na Skull tower,(vežu z lebiek) ale v pondelok to bolo zatvorené. Tak sme šli do centra, kde nič nebolo. Napokon sme našli pevnosť, na ktorú sme vyliezli a kukali na zamračené, dymné Niš a pomaly šli na letisko a potom celí šťastní domov. Za 3 a pol dňa sme nabehali 65 km pešo a nanič viac som sa netešila ako na horúcu vaňu.
Pevnosť v Niš

Vianočný darček :)


centrum

Miestny trh







Budget: 9,-euro letenka, 22,- euro ubytovanie na tri noci/osoba


0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 

#BEAutifulworldbyBEA Template by Ipietoon Cute Blog Design