Od Čierneho mora k bielym vrchom alebo tri tváre Gruzínska

Napriek tomu, že osobnú skúsenosť s Gruzínskom má pravdepodobne len malé percento Slovákov, jeho imidž ako krajiny s krásnou prírodou, pamiatkami a mimoriadne pohostinnými ľuďmi by mu mohli závidieť mnohé turistické destinácie. Keď tu nejaký (hoci aj krátky) čas pobudnete, musíte uznať, že predstavy o krásnych scenériách,  historickom bohatstve a ochotných ľuďoch sa zhodujú so skutočnosťou. 
Vždy ma lákal Kaukaz a to bol hlavný dôvod mojej návštevy Gruzínska, no asi nie úplne ideálny čas - prelom januára a februára. Nuž, ale ak už som tu, tak prečo si nepozrieť toho viac? 


Odlet bol z Budapešti pred polnocou. Časový posun medzi Slovenskom a Gruzínskom sú tri hodiny, takže keď sme pristáli, boli sme riadne odpálení, pretože už bolo 6 hodín ráno. Ešte na Slovensku som kúpila cez georgianbus.ge lístok na maršrutku (ich "verejná" doprava) do mesta Batumi (osoba/15 GEL). Batumi je mesto v Gruzínsku, v Adžarskej autonómnej oblasti, cca 20 km od Turecka. Cesta trvala necelé tri hodiny. Naivne som si myslela, že nás vyhodí niekde na stanici, ale zastavil to uprostred ničoho, že "vystupovať". (mala som booknutý transfer zo stanice do hotela, ktorý sa neuskutočnil).
promenáda

zasnežená pláž



lážo-plážo


Sneh asi tak nad kolená, riadna zima. Už som začínala mať obavy, že čo to bude za hotel v prepočte 7,- EUR na osobu. Ale nakoniec (až na nedorozumenie so zaspatou recepčnou) to bolo fakt super s výhľadom na more a ochotnými ľuďmi. Hneď nás ujo zaviezol do reštaurácie, kde sme si dali gruzínske národné jedlo Khachapuri (syrová pizza :) ) a vodku, lebo mi bola strašná zima. Prechádzka po meste nebola veľmi príjemná, pretože začalo husto snežiť a totálne sme premokli. Toto prímorské letovisko bolo také mini Las Vegas pri Čiernom mori. Veľmi veľa kasín, vysokých a moderných budov, mrakodrapov. Batumi má zo všetkých gruzínskych miest azda najviac vykročené do 21.storočia. Priľahlé ulice si však nesú so sebou niečo zo storočia minulého, a tak sa v Batumi na mnohých miestach striedajú historické epochy ako na bežiacom páse. Nebo nad Čiernym morom bolo šedé a pochmúrne tmavé, začala padať hmla a husto snežiť.
centrum

zmráka sa
výhľad z okna


centrum

miestna reštaurácia

dom naopak



Bola som mierne znepokojená z cesty do hôr, kedže oni nemajú žiaden cestovný poriadok. Jediné čo som vedela bolo, že ráno pred 8 by mala ísť maršrutka priamo do Mestie, alebo ak by nešla, tak transfer do Zugdidi a odtiaľ maršrutka do Mestie. Moje obavy boli zas raz na mieste. Nič také nebolo, no vďaka starostlivosti nášho taxikára, ktorý hovoril anglicky tak ako ja čínsky a jeho ruština sa podobala dosť na moju, čiže jazyková bariéra ako hrom, sme nakoniec našli východisko a sadli do maršrutky, ktorá nás niekde viezla. Uprostred cesty, po 2 hodinách jazdy, zrazu šofér zavelil, že máme vystúpiť. Zastavil oproti idúcu maršrutku, kde sme presadli a cca o hodinu sme boli v Zugdidi. Jeden veľký chaos. Bolo nám povedané, že "200 metrov rovno" a tam budú stať maršrutky smer Mestia. Jediné, čo tam bolo, bola tabuľa s nápisom Mestia, a tak sme tam stáli, ale nie dlho sami. Hneď sa všetci núkali, že nás tam odvezú. Nakoniec sme sadli k ujovi, ktorý niesol starkého a tetu, a že vezme aj nás. Starkého schopnosti ponúknuť jazdu v ruštine boli na nezaplatenie. Andyho krásna poznámka..."mama ti nehovorila, že nemáš sadať do auta k cudzím ľuďom? " :)   Zo Zugdidi- do srdca Svaneti- Mestia je cca 130 km, no nikto netušil koľko bude trvať cesta, pretože tu sa nikto neponáhľa. (cca 6 hodín trvala cesta) Gruzínsky štýl šoférovania je asi v podstate pomerne bezpečný. Plná čiara neznamená vôbec nič a náhradou za používanie smeroviek je trúbenie rozličnej dĺžky. Autá obiehajúce už obiehajúce auto,  navyše cez dvojitú plnú čiaru, nie sú ničím nezvyčajným. Začína sa pravé gruzínske dobrodružstvo. Cez hory, doly, mosty, cencúľové vodopády... cesty pokrývala asi tak polmetrová prikrývka snehu. V našom smere šli možno tri autá za celú dobu, protiidúcich bolo päť, a aj to sme mali šťastie, že sme sa im vyhli. Uprostred ničoho, na zákrute asi v polovici cesty Koka (šofér) zastavil v jednom dome, kde domáca navarila lobiani (ďalšie Gruzínske jedlo) tak nás ponúkli. Neviem čo sme jedli (a ani nechcem vedieť), len sme boli veľmi hladní, tak sme jedli všetko, čo dali.


O ceste do Mestie a celej oblasti Svaneti som si čítala pred odletom a písalo sa o nej ako o najkrajšej ceste akou môže človek v Gruzínsku prejsť.  Presvedčila som sa na vlastné oči. Nie je to tak dávno kedy bola oblasť Svaneti takpovediac odtrhnutá od okolitého sveta. Viedlo do nej niekoľko málo prístupných ciest a aj tie ovládali banditi, ktorí okrádali či občas zabíjali pocestných. Aj dnes je známa cez príbehy plné dobrodružstva, panenskú prírodu a okolité 4-tisícovky. Od roku 1996 je Svaneti zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Došli sme práve na krásny západ slnka.
západ slnka
Veľmi sa mi tu páči už teraz a to sme ešte ani nevystúpili z auta. Za nespočetnými zákrutami sa objaví mesto učupené v údolí snažiace sa vystúpiť do svahu a nad domami tu vyrastajú tajomné kamenné veže. Rozprávka sa práve začína.
Mestia


 veža

Dingo a Bingo












Na Svaneti a celé okolie je najpríťažlivejšia jej izolovanosť. Najbližšie väčšie mesto je vzdialené 6-7 hodín po serpentínach a v zime na tých bielych úzkych cestách to teda nie je úplne bezpečné. Mestečká a dedinky si tu hore žijú svojim vlastným životom. Obyvatelia, ktorí sami seba volajú Svanovia, si vytvorili aj vlastný jazyk. Nemôžem sa prestať dívať cez okno na tú krásu.

Dedinka je väčšia ako som si ju predstavovala, hoci tu (že vraj) žije len 2500 ľudí, ale je aj čarovnejšia vďaka prostrediu, do ktorej ju niekto kedysi dávno položil. Nad kamennými vežami sa dvíhajú vysokánske štíty presahujúce 4000 metrov. Ten najvyšší vykukuje priamo nad mestom sa volá Ushba a jeho výška sa šplhá až do 4690 metrov. Je symbolom celej oblasti, vyslúžil si prezývku „Kaukazský Matterhorn" a svojim výzorom pripomína diablove rohy. Patrí dokonca k najobtiažnejším vrchom celého Kaukazu. Necelých 25 kilometrov odtiaľto vzdušnou čiarou leží aj slávny Elbrus.
sprievodca Bingo

kravičky boli všade



Pán šofér sa nás pýtal, kde bývame. Ukázala som adresu a telefónne číslo. Hneď tam zavolal a vybavil :) Obyčajný guest house s výhľadom na štíty Kaukazu, len domáci zabudli vykúriť, tak prvú noc sme mali nepríjemných 8 stupňov, no postupne sme to vyhriali na 16.
Hneď na druhý deň ráno sme sa vybrali na exkurziu. Bolo dosť zamračené a hmla. Škoda. Cestou nás sprevádzali každý deň Dingo a Bingo. Domáci psíkovia. Všade ich bolo veľa a boli veľmi priateľskí, takisto aj kravičky a býky postávali po cestách. Vyšli sme na hlavnú cestu a hneď nás zastavili domáci, že " kam chcete ísť ?" a už sme sedeli v aute na ceste do lyžiarskeho strediska Hatsvali, kde sa práve lyžovalo asi 7 ľudí dokopy. Celodenný skipass stojí 15 GEL (čo je okolo 5 EUR)  Stredisko leží na kopci Zuruldi cca 2500 metrov nad morom. Krása! Dlhé zjazdovky, ale aj parádne spoty na freeride, kedže práve napadol čerstvý sneh a všade bol prašan...a parádna zima. Vodku som mala vo vačku, inak by nám odmrzli prsty. Škoda tej zamračenej panorámy, mohlo to byť naozaj tip top.
Hatsvali ski resort



V lete tu musí byť krásne. Ešte sme niečo polozili, pojedli, prešli, pofotili...a nový krásny deň sa začal. Úplné slnko, krásne výhľady, čerstvý vzduch. Polorozpadnuté domy naokolo držia asi len silou vôle, ale je to naozaj také pekné, historické. Krása starobylej architektúry je fascinujúca. Dodáva to tomuto krásnemu dňu čaro. Cestou na letisko sa obzriem za seba a vidím tucty kamenných veží ako strážia Mestiu. Áno, letisko. Táto dedinka má letisko.
Letisko Mestia

check in

Lietadielko spoločnosti Vanilla Sky

Nevedela by som si predstaviť cestu do Kutaisi maršrutkou. To by trvalo asi tak 10 hodín. Kúpila som letenky na mini lietadielko, ktorého obrovským plusom okrem ceny bol aj nezabudnuteľný prelet nad vrcholkami Kaukazu. Cesta do Kutaisi trvala 35 minút. Zážitkových 35 minút. Jednosmerná letenka Mestia - Kutaisi stojí 40 GEL, čo je cca 15 eur. Lietadlo je 17 miestne, ale leteli sme len 8. Spoločnosť Vanilla sky. Určite odporúčam. Je to zážitok.





Vrchy Kaukazu

Ushba (vpravo) -Kaukazsky Matterhorn

Nájdi Elbrus



Ushba - nad Mestiou


Deň v Kutaisi nebol ničím výnimočný. Vôbec ma toto mesto neočarilo. Ale aspoň som mohla vidieť tri tváre tejto krajiny. Prímorskú a modernú v Batumi, panenskú - horskú v Svaneti a tú obyčajnú, pochmúrnu až zanedbanú v Kutaisi. O tomto meste ani neviem čo napísať, pretože keď ma niečo neočarí neviem o tom písať a zlé veci sa mi písať nechce. :)
Kutaisi

Kutaisi











Skoro ráno smer letisko objednanou maršrutkou až do domu. 

celkové hodnotenie: TOP!!! 

Budget: letenka Budapešť - Kutaisi - 28,- eur
            Ubytovanie: 4 noci/ osoba- 25,- eur
            Transfery - 30,- eur (maršrutky, letenka, taxi)
            spolu: 83,- eur :) za 5 dní v Gruzínsku



 

#BEAutifulworldbyBEA Template by Ipietoon Cute Blog Design