Brána do juhovýchodnej Ázie- Bangkok

Mesto tepla a vlhkosti, šialených tuk-tukárov, motorkárov a večných dopravných zápch. Mesto obrovského historického a kultúrneho dedičstva. Mesto zábavy a uvoľnených mravov. Mesto, o ktorom počul snáď už každý z nás. 

Centrum juhovýchodnej Ázie a pre mnohých synonymum Thajska. Mesto, ktoré vie ponúknuť človeku asi všetko okrem zimy a snehu. Mesto, do ktorého sa oplatí aspoň raz zájsť, hoci za pár dní sa úplne pochopiť nedá. 


Hneď po pristáti na Suvarnabhumi letisku ma ovalila vlhkosť vzduchu a horúčava. Vybrali sme sa hľadať vlak. Doteraz mám v hlave "pokročilú" thajskú syntax s nazálnym prízvukom...hocičo čo som sa opýtala v angličtine a dostala na to odpoveď od Thajčana, tak som tomu nerozumela. V adaptačnej fáze "porozumieť" som uviazla celý pobyt, bohužiaľ.

Ani Bangkok nemá zložitý systém verejnej dopravy, takže relatívne bez problémov a rýchlo sme sa dostali do časti Sathorn, kde sme mali ubytovanie. Prvý deň sme nechceli nič ,len sa asimilovať s miestnym časom a klímou, tak sme ostali na hoteli pri bazéne a večer sme vyšli poblíž na ulicu Charoen Krung, najesť sa. Miestne street foody a ovocie od výmyslu sveta nemali chybu. Nikdy som lepšie mango za pár centov nejedla, ako práve tu v Bangkoku.


chrobaciky

Hneď ráno sme sa vybrali k prístavu, kde sme sa loďkou plavili po rieke Chao Phraya až ku Grand Palace. Každú ulicu, každý chrám a budovu zdobili bielo-čierne stuhy a portréty zosnulého kráľa Bhumibola, ktorý zomrel minulého roku. Mali ho veľmi radi, vyjadrovali sa o ňom ešte aj v týchto dňoch ako "môj kráľ". 
Chao Phraya


Keď sme sa plavili po rieke, zastali sme pri chráme Wat Arun, ktorý bol práve pod rekonštrukciou.
Wat Arun

Do Grand palace sa mi teda naozaj nechcelo ísť, pretože tu turizmus presahuje prijateľné hodnoty, Japonci so selfie sticks, Američania s GoPro kamerkami, tienisté chrámy zaplnené upotenými smarfónmi, priebežné update statusov, feeling blessed, #buddha #spirituality. Neskôr si dávate predsavzatie, že do chrámov so vstupným vás nikto nikdy nedostane. Keď tu zrazu sa vedľa Vás ocitne chlap s mapou, ktorý Vám chce ochotne pomôcť a poradiť a podstrčiť kámoša tuk-tukára. Úplne nás zblbol a podarilo sa mu to. Za 100 bathov sme už sedeli v tuk-tuku a pálili po bangkokských uličkách medzi chrámy.
tuk-tuk

Vozil nás viac ako hodinu. Najprv sme šli do chrámu Intharawihan, kde bol stojací Buddha, potom sme šli do mramorového chrámu Wat Benchamabophit a nakoniec (skoro ma z toho porazilo) nás odviezol ku krajčírovi, kde nám chcel nanútiť oblek, sako, a nakoniec tri "košule" a potom už len jednu. Ja neviem, kde by sme to akože dali, keď povolené kilá na letisku (zásadne cestujem len s príručnou batožinou) boli 7 kg na osobu a z Viedne som sa nejak prepašovala s 12 kg :) .
mramorový chrám
zvončeky prianí


mramorový chrám

nájdi rozdiel :)

Stojací Buddha


Keď nás odviezol naspať ku Grand palácu, tak sme opäť sadli na loďku a vybrali sa na metro smer Lumphini park. (pôvodne som chcela vidieť Lumphini stadion thajského boxu) Park je veľmi pekné miesto, pokojné. Uprostred je jazierko, sem tam vybehne nejaký jašter a behajúci thajčania.
aj opičky

aj varančeky




Posedávali sme na lavičkách, prešli sme sa, vypili galóny vody a vybrali sa smerom von. Za tým parkom mal byť štadion Lumphini, ale nebol. Toto tam po ňom ostalo. (ale na mape bol stále zakreslený)
Lumphini štadión

Po tomto celkom únavnom dni sme sa vybrali naspäť domov. Chceli sme veľmi vidieť naživo thajský box. Poradili nám, že máme navštíviť Asiatique. Bolo to v pešej vzdialenosti od nášho hotela. No došli sme dosť neskoro, práve keď to skončilo. Asiatique bolo veľké centrum na brehu rieky, kde boli obchodíky, kolotoče, všelijaké jedlá, zábava a zmrzlina, po ktorej som túžila celý deň.





Ja už som mala celkom dosť tohto mesta. Nechcelo sa mi znovu túlať po rozžeravených uliciach, tak som to bojkotovala a ostali sme na streche nášho hotela, pri bazéne. 

Centrum nerestí- Patpong. Chcela som vidieť pravý nočný Bangkok. Tak sme sa vybrali práve tam do red-light districtu. Prichádzate do uličky, kde Vás osvietia červené a ružové svietiace nápisy go-go (a iné)... dievčatká poukladané na múriku po vás pokukujú a volajú. Kým sa touto desivou alejou prepracujete, viete, že očný kontakt treba nadväzovať nanajvýš s chodníkom. Na každom kúsočku Vás pozývajú do baru na ping pong show, ladyboy show a iné. Ponúkajú Vám "program", do ktorého len úskočne nakuknem. Môj cieľ bol nájsť podnik Pink Panter, pretože práve tam sa každú noc o 11 hodine mení go-go bar na boxerský ring. Tak aj bolo. Usadili nás pred vrtiacu sa dievčinku, ktorá mohla mať tak 14 rokov a jej zadok bol takmer nalepený na mojej hlave. Obzerala som sa s údivom, kde som, čo som. Malinké pekné dievčatá sa tam vrteli okolo tyčiek a dávali "zvodné" pohľady na sediacich starých, škaredých, uslintaných pánov. Jednu som videla, ako s pánom odchádza hore (predpokladám, že tam mali izby) a videla som ako sa vrátili. Spokojný strapatý vysmiaty pán. Zrazu to skončilo a z "tanečného parketu" sa behom pár minút stal ring. Show netrvala dlho, asi polhodinu, ale bola som rada, že som to videla. Chalani boxeri po tom, ako skončili šli medzi ľudí "pýtať" za túto show nejaké drobné. Za to sme si potom mohli urobiť s nimi fotku :)







A je tu posledný deň pred odletom do Kambodže. Po rozšafnejších jazdách s tuk-tukármi sa neskôr presúvate zásadne metrom alebo pešo. V ďalšej adaptačnej fáze -  už začínate jazdiť takmer zadarmo - presadnete na mestské autobusy smerom na letisko Don Muaeng.  Do systému týchto  autobusových liniek celkom nepreniknete nikdy, pretože 20 zastávok znamená tak 9.
v autobuse

Hurráááá letisko... smer Siem Reap - Kambodža a mohutný Angkor Wat.

Ďakujem Bangkok za lekciu. Jedna stačila :)



0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 

#BEAutifulworldbyBEA Template by Ipietoon Cute Blog Design