Ako navštíviť 5 krajín za 2 týždne len za pár stoviek

Cestovanie do ďalekých a luxusných destinácií už dávno nie je výsada bohatých. Veľa ľudí postupne zisťuje, že sa dá cestovať do destinácii vzdialených 10 000 km od Slovenska za ceny podobné tým, ktoré sú vzdialené ani nie 1000 km. Ja som sa v cestovaní našla a túlavé topánky mi prebudili moju gypsy soul. Cestovanie ma oslobodzuje, otvára myseľ a robí mi to radosť. Je to lekcia, ktorá ma neustále učí spoznávať svet, ale v neposlednom rade hlavne seba. 



Ázia je čarovná a má pre mňa väčšiu energiu ako západné krajiny. 
A čo tak navštíviť toho trošku viac?

Vždy keď niekam chcem ísť, chcem vidieť toho čo najviac a byť všade, kde sa dá. Momentálne popri práci nemám až takú časovú voľnosť a flexibilitu ako by som chcela, ale aj to bude :) .A práve preto sa do tých pár dní snažím dať čo najviac.

Nie som plážový typ, čo by od rána do večera ležal na pláži a slnil sa (keď sa naučím surfovať tak tam budem tráviť viac času :) ). Nevyhľadávam luxusné hotely, drahé rezorty, pretože do hotela sa chodím len vyspať a najradšej sa celý deň len túlam.

Cesta začala na viedenskom letisku. Leteli sme Viedeň - Bangkok (s prestupom v Jordánsku) . Vybrala som Royal Jordanian airlines namiesto Emiratov, práve preto, že layover bol v Ammáne a chcela som ho navštíviť. (v Dubaji a Abu Dhabi som už bola a nejak ma to tam nelákalo znova) Inak letecká spoločnosť je na úrovni Emirates.

Cena letenky bola 410,- eur (dala sa kúpiť aj za 360,- eur...no vymýšľala som na poslednú chvíľu) , cena ubytovania na 4 noci v Bangkoku v hoteli s bazénom na streche- 30,- eur.
výhľad z hotelovej izby

V Bangkoku sme strávili štyri noci potom sme leteli do Siem Reap do Kambodže (môj sen bol vidieť Angkor wat). Tam sme boli tri noci. 

Cena letenky Bangkok- Siem reap 40,- eur, ubytovanie vo veľmi peknom hoteli na štýl chrámu Angkor (s bazénom) stálo 40,-Eur na tri noci.
Angkor Wat - Kambodža

Z Kambodže sme cez Malajziu leteli na Bali. V Kuala Lumpur sme mali 8 hodinové medzipristátie. Na Bali sme strávili štyri noci a na ostrove Gili 2 noci. 
Petronas- Kuala Lumpur

Na Bali sme mali 2 ubytovania (jedno v Kute a jedno v Ubude) a na Gili sme mali veľmi pekné ubytovanie hneď na pláži. Tu priznávam, že na Gili som prišla robiť "nič".

Cena letenky- Siem Reap- Kuala Lumpur- Bali - 80,- eur, ubytovanie (dokopy Bali a Gili) 61,- eur
Bali
Welcome to Gili

Letenka naspäť z Bali do Bangkoku vyšla na 110,- eur ( ale tiež som vymýšľala a mohla stáť 80,- eur lebo som chcela ísť cez Singapur, no to už by bolo asi veľa ) 

V Jordánsku som minula 0,- eur. Myslela som si, že pôjdeme do Ammánu, ale 60,- dolárov za víza na 10 hodín pobytu mi prišlo ako nezmysel, keď aj tak sa tam chcem pozrieť na Petru a dole k Červenému moru. (čo by sa za 10 hodín určite nestihlo) Tak sme mali transfer do hotela, kde sme sa najedli a trochu vyspali pred letom do Viedne.
Amman Airport


Spolu za letenky a ubytovania som zaplatila 770,- eur, ostatné výdaje ako víza, vstupy, výlety, jedlo, suveníry ma vyšli na 330,- eur (a to som nejak moc nešetrila) 

Na ubytovanie používam booking.com kde mám profil genius a teda ma upozorňuje na tajne ponuky a "happy hours" a veľakrát vychytám viac ako 40% zľavy práve vďaka tomu. Zvyknem využívať aj airbnb, ale výhodnejší bol práve booking.

Letenky v Ázii som bookovala cez airasia, kde mám tiež členstvo a zbieram body. Hlavnú letenku som vyhľadala cez momondo.com lebo som chcela letieť z Viedne. Výlety som vymýšľala intuitívne. Nezvyknem si čítať lonely planet a bedekre, iba cestovateľské blogy.








Ostrov odkiaľ sa lieta na mesiac- Gili air

Zatiaľ, čo NASA testuje rakety, ktoré by vyniesli ľudí na Mesiac, na ostrovoch v Indonézii to je už dnes bežné.

Bali je turistami preplnená destinácia. Gili ostrovy, korálové ostrovy blízko Lomboku predstavujú akúsi oázu romantiky a pokoja. Samotný výraz „gili“ sa dá preložiť ako ostrov. Gili islands v podstate znamená Ostrovné ostrovy. No pokiaľ by ste čakali, že Gili Air je vzdušný ostrov, tak sa mýlite. Air v indonézštine znamená voda.

Potom, čo vystúpite z lode, ocitnete sa niekde úplne inde. Žije tu len niekoľko desiatok ľudí, všetci sú vysmiati, nejazdia tu žiadne autá, nie je tu ani len cesta. Jazdia tu len konské vozy a namiesto hotelových komplexov môžete nájsť len prízemné chatky alebo bungalovy. 

Presne tak vyzerá miesto stvorené na oddych.  

plavba- to sme ešte netušili aký úpal dostaneme

sandokáááán a jeho preliezky

No dobre teda, ale ako sa odtiaľto dá letieť na mesiac? 
Veľmi jednoducho :) 
ticket to the moon

never try never know

Stačí sa rozhliadnuť po miestnych baroch a reštauráciach, kde nájdete podivné slogany, nápisy ako "ticket to the Moon" alebo "neskúsiť, nevieš" .... stále nič? Gili ostrovy sú známe halucinogénnymi hubičkami, ktoré rastú na neďalekom Lomboku. Takže, ráčte nastupovať...odlietame :) ...

Na Gili Air sme našli super bar "why not" . Čašník Gabi (ktorý, v minulosti spoznal Slovákov a bol aj na Slovensku)  nás usadil do chill zóny, kde sme si mohli ľahnúť do hojdacej siete alebo na bambusové ležadlá. Vedel jedno slovo po slovensky "vrtulník" ...aké symbolické. Urobil nám ananásovo-hubičkový koktejl. Tak sme to teda vyskúšali a odleteli.  
why not?




magický koktejl

kamko Gabi

chill zone :)

A čo sa tu dá vlastne robiť? Úplne nič. Ležať na pláži a pozerať sa na vlny, piť koktejly, papkať palacinky alebo čerstvé ovocie, prechádzať sa po ostrove, potápať sa a obdivovať krásny a farebný podmorský svet. Síce sme korytnačky nevideli. (iba delfíny v diaľke)



Počet turistov sa s Bali nedá ani porovnať, no možno som si predstavovala ešte menej. Aj keď, čo je menej ako prázdna pláž? 

upside down

ticho pred búrkou (5 minútovou)



Gili ostrovy sú tri. Na internete a blogoch sa dočítate, že Gili Trawangan alebo Gili T je najrušnejší a party ostrov, Gili Meno je najkľudnejší, ktorý vyhľadávajú páry na svadobnú cestu a Gili Air je taký stred, ani jedno zo spomínaných. Pravidelne vypínala elektrina a wifi tiež nebola úplne top, ale nevadí, pre to tu teda nie som.



Zatiaľ je to veľmi málo obývaný ostrov, ale vidieť, že na mnohých miestach sa stavia a budujú sa nové hotelové komplexy a všade vidíte "land for sale". Pravdepodobne to tu o rok, dva bude vyzerať úplne inak.



Lombok











Takisto som sa dočítala, že je to tu drahé. Neviem, čo znamená podľa Vás slovo drahé, ale tak 40 000 IDR (čo je cca 2,70,- eur) za večeru nie je vôbec veľa. Väčšinou nás večera pre dvoch, pivo a palacinky stálo dokopy 170 000 IDR (ani nie 12,- eur) 



A ako sa na Gili dostať? Aj to som čítala, že je to drahé. Je viacero možností.
Letecky. Bali - Lombok (letenka cca 35,- eur) z prístavu na Lomboku potom loďkou (tuším to vychádzalo na nejaké 2,- eurá, no neviem, koľko by stála tá cesta z letiska do prístavu).
My sme využili spoločnosť easygili a šli sme speed boat (spiatočný lístok pre 2 osoby 70,- eur) s tým, že ak natočíte video z lode a urobíte spoločnosti reklamu, tak Vám refundujú jednosmerný lístok. (hneď po tejto dovolenke, sme si zaobstarali gopro kameru :) pretože iphone už na všetko nestačí). Plavba z Bali (Padangbai) trvala cca 1 hodinu a 20 minút.




Relatívne oddýchnutí, spálení sa vraciame na Bali, kde naše dobrodružstvo pokračuje. 


Bea balí na Bali :)

Ostrov Bohov, tropický raj, miesto kde sú všetci pohostinní a usmievaví, ostrov posypaný hinduistickými chrámami. Všetko je tu zasadené do magickej prírody. Každý si tu nájde niečo, či už to je ranný výstup na sopku Batur, ryžové polia, vodopády, džungle, opičí prales v Ubude, ktorý je umeleckým a kultúrnym centrom ostrova, raj surferov, exotické ovocie, rozprávkové ceny... nuž ale...nie je všetko zlato čo sa blyští ...

Určite každý videl krásne katalógy, kde sa o Bali píše v superlatívoch, nádherné fotky...aj ja som ho tak vnímala. Nechcem povedať, že je to úplne zlý pohľad, lebo ako som písala, každý si tam určite nájde to svoje. Ale viem, že sa vytočím ak uvidím nejaký idylický článok o Bali.

Kolóny trubiacich áut, motoriek, domáci, ktorí sa snažia natiahnuť turistov, odpadky a smradľavé kanále... aj to je Bali.

Prvá noc v Kute má dosť sklamala. A už som chcela odísť. Na druhý deň sme mali totiž naplánovanú cestu na Gili ostrovy. Prileteli sme večer. Hneď na letisku sa nám snažili nanútiť taxikára na 3 km cestu za cenu, za ktorú sme potom neskor šli z Ubudu naspäť na letisko. Trochu sme ju znížili. Taxikár sa volal Zero a ešte o ňom budete počuť. Odviezol nás do nášho ubytovania, na ktoré chcem čím skôr zabudnúť. Šli sme sa hneď prejsť po okolí a najesť. Sadli sme si na pláž a vypili pivo a zjedli peckové palacinky. Cestu naspäť sme, ale nevedeli trafiť. Nakoniec si nás všimol totálne zfajčený domáci, ktorý nás oboch naložil na skúter (podvozok sa škriabal o zem) a povedal, že to nájdeme. 20 kolečiek sme si dali okolo toho "strateného miesta" , nasledovali sme znamenia, značky a GPS... no ono to nikde nebolo, zmizlo...Celá doštípaná od komárov, nervózna, no na druhej strane aj šťastná. Už nech je ráno.



Smer Gili ostrovy, kde sme strávili takmer tri dni. Chcem tu ešte prísť a dať výlet aj na Lombok, Komodo a iné ostrovčeky, no za tie dva týždne sa to nedalo stihnúť bez toho aby sme sa neuháňali.



Keď sme sa vrátili z Gili tak naša cesta sa uberala do vnútra ostrova Bali. Ubud. Tam toho bolo veľa čo vidieť. Rozhodli sme sa, že sa pôjdeme pozrieť na neďaleký vodopád. GPS ukázalo, že by to mohlo byť necelých 6 km. (a zase ten debilný nápad...veď sa prejdime, čo je to 6km..nič) ...ale 6km pešo, medzi pojašenými balíjčanmi na motorkách so žeravou guľou v pätách bolo naozaj nekonečných. Strašne veľa ľudí na m2. 


Tegenungan je jedným z najnavštevovanějších vodopádov na Bali. Vodopád je veľmi obľúbený medzi turistami, a podľa toho to tu tak aj vyzerá - stánky, warungy s jedlom a slečny v búdke vyberajúce vstupné 10.000 Rp za osobu. K vodopádu vedie strmjší zostup po schodoch, ktorý však nie je nebezpečný. Skákať sa z vrchu však nedalo. 



Takisto sme navštívili Monkey forest s nezbednými opičkami, ktoré keď videli, že niečo šuchoce tak už boli pri Vás. Bolo možné kúpiť banány za 20 000 Rp a kŕmiť ich. Kúpila som, no len čo som vybrala jeden z vrecka tak tie malé zlodejky mi ich všetky ukradli. Všade boli a šantili sa.






Najkrajší zážitok pre mňa bol výstup na sopku Batur, ktorá sa týči do výšky 1717 m.n.m. Bol to môj sen vystúpiť na aktívnu sopku. Ja sa z toho dodnes strašne teším. 

Vstávali sme okolo 2 ráno.Pred naším domom nás už čaká Zero, kámoš a taxikár Kuty, s ktorým sme sa dohodli, že nás odvezie pod sopku a zverí do rúk nejakému sprievodcovi, ktorý nám urobí súkromnú túru, lebo nechceli sme ísť v skupinkách. Asi po hodine cesty zastavujeme u jedného altánku, kde dostávame skromné raňajky -malé banánové palacinky a kávu, aby sme mali energiu na výstup.

Po raňajkách mierime na parkovisko pod sopkou Batur, kde sme rozdelení do malých skupiniek a každá má svojho sprievodcu. My sme teda mali vlastnú skupinku len ja a Andy a Futu. Domáca Balijčanka. Bola veľmi mladá a tieto výstupy absolvuje skoro každý deň, pretože má veľkú rodinu a potrebuje peniaze. Vravela, že študovať nemôže práve preto, že sa stará o súrodencov a ešte po výstupe chodieva predávať na trh. 
Dostali sme  ešte balíček desiaty (suché toasty, banán, vajíčko, vodu) a vyrážame na cestu. Kráčame po zaschnutej láve s baterkami v rukách a terén sa postupne zhoršuje. Musím priznať, že som si ten výstup predstavovala tak, že všade bude iba ticho a tma. Strašne veľa ľudí mierilo hore, ale tak zase mali sme výhodu, že sme nešli v tých skupinkách. Futu nám povedala, že do 2 hodín sme hore, to ale nevedela, aké máme tempo.

Hore sme už museli byť naozaj opatrní a dávať veľký pozor kam stúpame.Po ceste hore sa začalo blízkať, a chvíľu som sa bála, že začne pršať. Nezačalo. Niekoľko krát ma šmyklo a dokonca raz som aj spadla.


Hodinu dvadsať na trval výstup na vrchol sopky Batur. Dokázali sme to! Je tu zima a fúka vietor. Východ slnka je cca  6.30. Bolo trošku pred 6 keď sme stáli na úpätí krátera. Naskytuje sa úžasný pohľad na ďalšie dve sopky a najväčšie Balijské jazero Batur. Pre mňa to bolo také silné, že keď sa začalo drať slniečko von, mne sa začali drať von slzičky. So skrehnutými rukami sa púšťame do desiaty čo sme dostali na parkovisku.

Trávime tu nejakú chvíľu a potom opatrne začíname schádzať dole. Cesta je veľmi sypká a kamenistá ( zbierame sopečné kamienky). Zostupovanie mi príde oveľa náročnejšie ako nočný výstup. Zastavujeme na jednom mieste u krátera sopky, kde sú opäť moje obľúbené opičky. Som vyzbrojená banánmi a tak po mne skáču. Pani opička mi vyliezla až na hlavu, otvorila si banánik a pokojne mi mliaskala do uška.  Je to zážitok!  Futu nám ukázala ešte malú dieru v stene krátera, ku ktorej máme priložiť ruku, aby sme cítili prúdiť teplý vzduch zo sopky a ešte nižšie sa mal nachádzať nejaký chrám.  Následne pokračujeme v ceste dole až na parkovisko, od tohto momentu bola cesta už prijateľnejšia.



Po nekonečnom zostupe prichádzame vyčerpaní k autu kde nás čaká Zero. Je cca 9 hodín ráno a ja sa cítim akoby som mala za sebou už celý deň. 

Zero nás naložil do auta a šli sme pozrieť známe ryžové terasy Tegallalang a Elephant temple. Strašne som bola vyčerpaná tak sme napoludnie došli domov a hneď zaľahli. Niekto do postele a niekto na lehátko vonku (po 20 minútach som to vzdala a šla do klimatizovanej izby).





Bali má svoje čaro. Málo času sme tu strávili a preto by som určite prišla znova a naučila sa konečne surfovať :) 






 

#BEAutifulworldbyBEA Template by Ipietoon Cute Blog Design