Bea balí na Bali :)

Ostrov Bohov, tropický raj, miesto kde sú všetci pohostinní a usmievaví, ostrov posypaný hinduistickými chrámami. Všetko je tu zasadené do magickej prírody. Každý si tu nájde niečo, či už to je ranný výstup na sopku Batur, ryžové polia, vodopády, džungle, opičí prales v Ubude, ktorý je umeleckým a kultúrnym centrom ostrova, raj surferov, exotické ovocie, rozprávkové ceny... nuž ale...nie je všetko zlato čo sa blyští ...

Určite každý videl krásne katalógy, kde sa o Bali píše v superlatívoch, nádherné fotky...aj ja som ho tak vnímala. Nechcem povedať, že je to úplne zlý pohľad, lebo ako som písala, každý si tam určite nájde to svoje. Ale viem, že sa vytočím ak uvidím nejaký idylický článok o Bali.

Kolóny trubiacich áut, motoriek, domáci, ktorí sa snažia natiahnuť turistov, odpadky a smradľavé kanále... aj to je Bali.

Prvá noc v Kute má dosť sklamala. A už som chcela odísť. Na druhý deň sme mali totiž naplánovanú cestu na Gili ostrovy. Prileteli sme večer. Hneď na letisku sa nám snažili nanútiť taxikára na 3 km cestu za cenu, za ktorú sme potom neskor šli z Ubudu naspäť na letisko. Trochu sme ju znížili. Taxikár sa volal Zero a ešte o ňom budete počuť. Odviezol nás do nášho ubytovania, na ktoré chcem čím skôr zabudnúť. Šli sme sa hneď prejsť po okolí a najesť. Sadli sme si na pláž a vypili pivo a zjedli peckové palacinky. Cestu naspäť sme, ale nevedeli trafiť. Nakoniec si nás všimol totálne zfajčený domáci, ktorý nás oboch naložil na skúter (podvozok sa škriabal o zem) a povedal, že to nájdeme. 20 kolečiek sme si dali okolo toho "strateného miesta" , nasledovali sme znamenia, značky a GPS... no ono to nikde nebolo, zmizlo...Celá doštípaná od komárov, nervózna, no na druhej strane aj šťastná. Už nech je ráno.



Smer Gili ostrovy, kde sme strávili takmer tri dni. Chcem tu ešte prísť a dať výlet aj na Lombok, Komodo a iné ostrovčeky, no za tie dva týždne sa to nedalo stihnúť bez toho aby sme sa neuháňali.



Keď sme sa vrátili z Gili tak naša cesta sa uberala do vnútra ostrova Bali. Ubud. Tam toho bolo veľa čo vidieť. Rozhodli sme sa, že sa pôjdeme pozrieť na neďaleký vodopád. GPS ukázalo, že by to mohlo byť necelých 6 km. (a zase ten debilný nápad...veď sa prejdime, čo je to 6km..nič) ...ale 6km pešo, medzi pojašenými balíjčanmi na motorkách so žeravou guľou v pätách bolo naozaj nekonečných. Strašne veľa ľudí na m2. 


Tegenungan je jedným z najnavštevovanějších vodopádov na Bali. Vodopád je veľmi obľúbený medzi turistami, a podľa toho to tu tak aj vyzerá - stánky, warungy s jedlom a slečny v búdke vyberajúce vstupné 10.000 Rp za osobu. K vodopádu vedie strmjší zostup po schodoch, ktorý však nie je nebezpečný. Skákať sa z vrchu však nedalo. 



Takisto sme navštívili Monkey forest s nezbednými opičkami, ktoré keď videli, že niečo šuchoce tak už boli pri Vás. Bolo možné kúpiť banány za 20 000 Rp a kŕmiť ich. Kúpila som, no len čo som vybrala jeden z vrecka tak tie malé zlodejky mi ich všetky ukradli. Všade boli a šantili sa.






Najkrajší zážitok pre mňa bol výstup na sopku Batur, ktorá sa týči do výšky 1717 m.n.m. Bol to môj sen vystúpiť na aktívnu sopku. Ja sa z toho dodnes strašne teším. 

Vstávali sme okolo 2 ráno.Pred naším domom nás už čaká Zero, kámoš a taxikár Kuty, s ktorým sme sa dohodli, že nás odvezie pod sopku a zverí do rúk nejakému sprievodcovi, ktorý nám urobí súkromnú túru, lebo nechceli sme ísť v skupinkách. Asi po hodine cesty zastavujeme u jedného altánku, kde dostávame skromné raňajky -malé banánové palacinky a kávu, aby sme mali energiu na výstup.

Po raňajkách mierime na parkovisko pod sopkou Batur, kde sme rozdelení do malých skupiniek a každá má svojho sprievodcu. My sme teda mali vlastnú skupinku len ja a Andy a Futu. Domáca Balijčanka. Bola veľmi mladá a tieto výstupy absolvuje skoro každý deň, pretože má veľkú rodinu a potrebuje peniaze. Vravela, že študovať nemôže práve preto, že sa stará o súrodencov a ešte po výstupe chodieva predávať na trh. 
Dostali sme  ešte balíček desiaty (suché toasty, banán, vajíčko, vodu) a vyrážame na cestu. Kráčame po zaschnutej láve s baterkami v rukách a terén sa postupne zhoršuje. Musím priznať, že som si ten výstup predstavovala tak, že všade bude iba ticho a tma. Strašne veľa ľudí mierilo hore, ale tak zase mali sme výhodu, že sme nešli v tých skupinkách. Futu nám povedala, že do 2 hodín sme hore, to ale nevedela, aké máme tempo.

Hore sme už museli byť naozaj opatrní a dávať veľký pozor kam stúpame.Po ceste hore sa začalo blízkať, a chvíľu som sa bála, že začne pršať. Nezačalo. Niekoľko krát ma šmyklo a dokonca raz som aj spadla.


Hodinu dvadsať na trval výstup na vrchol sopky Batur. Dokázali sme to! Je tu zima a fúka vietor. Východ slnka je cca  6.30. Bolo trošku pred 6 keď sme stáli na úpätí krátera. Naskytuje sa úžasný pohľad na ďalšie dve sopky a najväčšie Balijské jazero Batur. Pre mňa to bolo také silné, že keď sa začalo drať slniečko von, mne sa začali drať von slzičky. So skrehnutými rukami sa púšťame do desiaty čo sme dostali na parkovisku.

Trávime tu nejakú chvíľu a potom opatrne začíname schádzať dole. Cesta je veľmi sypká a kamenistá ( zbierame sopečné kamienky). Zostupovanie mi príde oveľa náročnejšie ako nočný výstup. Zastavujeme na jednom mieste u krátera sopky, kde sú opäť moje obľúbené opičky. Som vyzbrojená banánmi a tak po mne skáču. Pani opička mi vyliezla až na hlavu, otvorila si banánik a pokojne mi mliaskala do uška.  Je to zážitok!  Futu nám ukázala ešte malú dieru v stene krátera, ku ktorej máme priložiť ruku, aby sme cítili prúdiť teplý vzduch zo sopky a ešte nižšie sa mal nachádzať nejaký chrám.  Následne pokračujeme v ceste dole až na parkovisko, od tohto momentu bola cesta už prijateľnejšia.



Po nekonečnom zostupe prichádzame vyčerpaní k autu kde nás čaká Zero. Je cca 9 hodín ráno a ja sa cítim akoby som mala za sebou už celý deň. 

Zero nás naložil do auta a šli sme pozrieť známe ryžové terasy Tegallalang a Elephant temple. Strašne som bola vyčerpaná tak sme napoludnie došli domov a hneď zaľahli. Niekto do postele a niekto na lehátko vonku (po 20 minútach som to vzdala a šla do klimatizovanej izby).





Bali má svoje čaro. Málo času sme tu strávili a preto by som určite prišla znova a naučila sa konečne surfovať :) 






0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 

#BEAutifulworldbyBEA Template by Ipietoon Cute Blog Design