Zem tisícich ohňov

Vôbec som si nepredstavovala túto krajinu tak, ako som ju mala naozaj česť zažiť. V mojej hlave som považovala Azerbajdžan za krajinu, kde sa nedodržiavajú základné ľudské práva, kde sa uplatňujú tvrdé represie proti kritikom a ba dokonca som si ani nebola istá či je v Európe alebo Ázii a už vôbec by som nepovedala, že ju niekedy navštívim. A hold...
Dostávala som kopec otázok, prečo idem do takej krajiny a čo tam chcem robiť a či sa nebojím. 
O niektorých krajinách vieme veľa o iných zase niečo tušíme a sú aj také, ktoré sú stále zahalené akýmsi rúškom tajomstva.  A práve takouto krajinou je pre mňa Azerbajdžan.


Pred cestou je potrebné vybaviť si víza. Už je to možné aj elektronicky (netreba chodiť do Viedne) a to cez https://evisa.com.az/en/. Je to rýchle a jednoduché. Nepotrebovali žiadne potvrdenie z hotela, ani pečiatku. Všetko čo som im posielala bol scan pasu, vyplnený formulár a 33 dolárov. Do týždňa som mala víza na maily, ktoré som si len vytlačila. Žiaden problém sa na pasovej kontrole nevyskytol.


Východné brehy Azerbajdžanu obmýva Kaspické more, kde sa na každom kroku ťaží ropa, sever krajiny rastie do výšky a šplhá sa až ku Kaukazským štítom a zo všadiaľ číha akési prekvapenie. Bahenné sopky „chŕliace“ blato, pozostatky starobylých civilizácii roztrúsených na skalách Gobustánu, vyprahnutá krajina, ktorá sa strieda s ostrovčekmi zelene a priemyselnými zónami, malebné štvrte starobylého Baku posadené do moderného mesta s nádychom Dubaja...neznie to až bizarne? To je Azerbajdžan. 

V hlavnom meste sa stále stavia. Rozmach, ktorý sem priniesla ťažba ropy, je viditeľný na každom mieste. Určite to ale neznamená, že sa tu všetkým žije dobre. 

Mesto má viacero tvári. 
Tvár exotiky znejúcej z brehu Kaspického mora (ktoré vôbec nie je slané - ochutnala som ho) lemujúci bulvár, po ktorom sa prechádzajú rodinky, mládež, predavači cukrovej vaty a zmrzliny.
Promenáda



Tvár histórie vykúkajúcej spoza hradieb. Práve tu nájdeme jeden zo symbolov Baku - Panenskú vežu (Maiden Tower). Spája sa s ňou smutný príbeh, ktorý nakoniec stál život mladé dievča. Miestny panovník zahorel láskou k vlastnej dcére a rozhodol sa, že si ju vezme za ženu. Tej sa nápad svojho otca nepozdával a želala si, aby jej postavil vysokú vežu. Vždy keď stavitelia oznámili, že veža je hotová, dcéra rozkázala dostavať ďalšie poschodie až nakoniec na vežu vyliezla a spravila krok do prázdna.
Maiden Tower

Staré mesto má typickú, jemne hnedú farbu, ktorá splýva do jednej veľkej masy. Je naozaj krásne a zaujímave, tajuplné. Nájdete tu úžasnú architektúru, budovy, paláce, fontány a miestne trhy. Cítiť tu kúsok orientu, treba si všímať detaily ako vyrezávané okenice, staré balkóny, zdobené dvere a koberce, všade samé koberce.
Hlavnú tepnu lemujú staré, povedala by som aj niekoľko sto-ročné domy pripomínajúce menšie paláce a všade sú samé drahé značkové obchody.
Islam tu asi neberú až tak striktne, pretože je skôr raritou vidieť zahalené dievča a alkohol taktiež kúpite kde len chcete. 
Za hradbami mesta, Baku ukazuje svoju ďalšiu veľmi príťažlivú tvár. Moderné Baku sa naozaj dá prirovnať k Dubaju. Dokonca od roku 2016 je dejiskom veľkej ceny Formuly 1. Práve v čase keď sme tam boli začínali prípravy tribún a trasy, pretože GP sa koná v júny. 
Vyšliapali sme hore k ďalšej, tentokrát modernej, dominante Baku - Flame Towers (plamenné veže). Ide o najvyšší mrakodrap v Baku s výškou 190 m. Objekt sa skladá z troch veží. Fasáda je sklenená a v noci sa mení na gigantický displej, ktorý má viac než 10 000 výkonných LED svetiel. V budovách sa nachádzajú apartmány, kancelárske priestory a hotel. Stavba bola dostavaná v roku 2012.
Z hora vyzerá mesto dosť zaujímavo. Na malinkom priestore tu čupí staré mesto, za ktorým sa rozmáha moderné veľkomesto. Nerastné bohatstvo robí divy. 




Ďalšou úžasnou stavbou je Heydar Alieyv centrum, ktoré bolo navrhnuté architektkou Zaha Hadid a je špecifické svojou architektúrou a zakriveným štýlom, ktorý sa vyhýba ostrým uhlom. Centrum bolo pomenované po Heydarovi Alieyvovi, ktorý bol v rokoch 1993 až 2003 prezidentom Azerbajdžanu. 
Taktiež nočná prechádzka po Baku bola veľmi očarujúca, no ich kuchyni som teda na chuť neprišla. 





Gobustán 
Ale Azerbajdžan nie je len o Baku, tak sme sa vybrali viac na juh do Gobustánu. 
Široká a monotónne priama diaľnica z hlavného mesta lemuje pobrežie Kaspického mora. V diaľke vidíte ropné plošiny a okolo vás samé potrubia prepravujúce čierne zlato.
Taxikár nás odviezol z Baku do Gobustánu (50km) k národnému múzeu za 28 AZN (čo je cca 15 eur). Stojí tu niekoľko neveľkých skál. Na prvý pohľad úplne obyčajné skaly, no niesli na sebe obrázky staré niekoľko tisíc rokov. Petroglyfy sú roztrúsené po celom parku. To, že tieto kamene sú nesmierne vzácne pochopilo aj UNESCO, pretože si ich zaradilo do svojho dedičstva. 
Vstup to Národného parku

nástenné maľby



Homo Sapiens Sapiens oddychuje


Najprv sme navštívili múzeum a keď sme sa vybrali smerom hore ku skalám, zastavilo policajné auto. Ja som väčšieho biznismena ešte asi nevidela. Policajt nás posadil do auta, ani neviem ako, že nás hodí k bahenným sopkám, ktoré sú odtiaľto 15km vzdialené.  
Úprimne som si myslela, že tento verejný činiteľ nám chce len dobre a pomôcť nám a vôbec mi nenapadlo, že bude chcieť prachy. OMYL. Chcel 30 AZN za to, že nás odvezie k sopkám, počká nás tam a aj privezie naspäť. Ok. Keď som videla tú cestu uprostred ničoho, len ovce, kozy, pastier, práchnivá rallye cesta, kopce a nejaká tá lada, tak som si povedala, že to dá tak 10 x a má zničené tlmiče, podvozok, gumy... ale tak zase na služobnom aute mu to bolo asi jedno. Párkrát mi nezabudol pripomenúť, aby som vypla kameru, lebo on je policajt (aj tak som nevypla). Keď videl ľudí pustil húkačky asi aby si mysleli, že je v službe a nie, že si robí biznis, párkrát zastavil oproti idúce auto, z ktorého mu vodič podával peniaze... naozaj to miestami vyzeralo tak, ako keby on bol pánom teritória a všetci ostatní, ktorí tam tiež nosili ľudí, boli jeho pomocníci a platili mu dane. 


Zrazu zastaví a ukáže nám sivé kopce. Bahenné sopky! Málokto tuší, že Azerbajdžan má takúto zaujímavosť. Sopky sú na môj vkus malé. Je úžasné stáť pri nich, zohýbať sa k ich kráterom a na vlastné oči sledovať malé „výbuchy" sprevádzané vystreknutým a vytekajúcim bahnom so zvláštnym žblnkajúcim zvukom.
Zem pod nami akoby žila. Ja som si to na tomto mieste naplno uvedomila. Bol to naozaj zaujímavý zážitok. 
Erupcie týchto malých sopiek vedia byť aj silné, najmä keď je nepriaznivé počasie. Jedna z väčších erupcií bola v roku 2001, kde erupcia spôsobila, že sa v Kaspickom mori vytvoril nový ostrov a takisto aj nedávno vo februári 2017. Že vraj tieto vulkány (podľa geológov) vznikajú v miestach, kde je zemská kôra tenšia a na zlomových líniách a takisto sú často spájané s geologicky mladými sedimentmi a prítomnosťou organických plynov, o čom teda vôbec niet pochýb.

kukaj tááááám....






Príbeh s policajtom ešte nekončí :) ... Po tom, čo sme si prezreli sopky, urobili fotky, tak policajt nás zaviezol naspäť hore ku skalám a veľmi ochotne nám dal na neho číslo, že keď skončíme tak nás hodí na autobus smerujúci do Baku. "No problem, no problem." Zase som naivne dúfala, že to máme už v cene. Keď sme si prešli národný park (vstup do múzea, národného parku a na vulkány je zadarmo), tak sme mu zavolali. V diaľke sme počuli húkačky... Pán policajt prichádza. Hneď Andyho zkasíroval o ďalších 10 AZN. Cesta v policajnom Fiate 150 km/h na ceste, ale aj neceste bola riadnou skúškou mojej tepovej frekvencie.
v policajnom aute



A nechal nás tam... na nejakej pseudo-zastávke a už ho nebolo. Čakali sme na bus. Nechodil a nechodil... Zrazu zastavil dedko s babkou na Honde a ukazoval na ruke, že 5. (tu je angličtina známa len v hoteloch, inak rozprávajú málo rusky a nejako turecko-rusko-maďarsky) Pochopili sme, že na 5 AZN nás vezme do Baku. Vyhodil nás niekde na periférií, Andy mu dával 5 AZN a dedo hneď využil situáciu, že 5 za 1 osobu, takže 10. Koniec koncov, tento celodenný výlet stál dokopy pre 2 osoby cca 45,- eur, čo zase nie je katastrófa.


Mestská hromadná doprava tu funguje tak, že máte kartičku na ktorej máte nejaký kredit, väčšinou jedna cesta stojí 0,25 AZN. A to si pri vstupe pípnete pri vodičovi a ono to odčíta z karty. My sme o tom najskôr nevedeli a potom keď sme na to prišli tak nie vždy a všade boli tie automaty, kde sa to dalo kúpiť. Tu sa mi páčila tá benevolentnosť. Nemali sme na karte dosť peňazí tak šofér kývol rukou, že nech si sadneme. Potom sme vôbec nemali kartičku, tak jeden pán si svoju pípol 3x, že aj za nás. (to sa mohlo) Chceli sme mu dať peniaze, tak tiež len mávol rukou, že to je v pohode. V starších busoch, kde nie sú pípače na lístky sa platí pri výstupe.

Posvätný oheň - Ateshgah


Pôvodným náboženstvom Azerbajdžanu bolo zoroastriánstvo (pre mňa zaujímavá nová informácia, ktorú by som sa určite nedozvedela, keby že nenavštívim túto krajinu). Viera, ktorej korene ležia v starej Perzii. „Vyznávači ohňa“, ako zoroastriánov nazývajú, svoje rituály prevádzali v chrámoch ohňa. 





My sme navštívili dodnes zachovaný Atešgáh, na Apšerónskom poloostrove, ktorý leží v Suraxani (v preklade región plný dier) neďaleko Baku.
V minulosti prichádzali k chrámu zástupy pútnikov, pretože bol známy svojim ohňom. Diery vznikali na povrchu a unikal cez ne plyn či plameň. Svätostánok, v akých sa zoroastriáni na území Azerbajdžanu modlievali už pred dvomi tisícročiami, bol vraj zoroastriánskym pútnickým miestom. Náboženstvo zoroastriánov má v predislamskej histórii Azerbajdžanu svoje pevné miesto. 

Je tu jedna reštaurácia, kde majú zaujímavý jedálny lístok, no to jedlo mi teda nijako neulahodilo. 



No a kto nemá pumpu na ropu na záhrade, tak ani nie je azerbajdžanec :)





Celkový dojem: 
- jedna z najzaujímavejších a najbizarnejších krajín zároveň. Odporúčam všetkými desiatimi

Budget na 1 osobu:
- letenka Budapešť- Baku - 42,- eur
- transport, parkovanie na letisku, maďarská diaľničná známka - 30,- eur
- víza - 30,- eur
- ubytko - 60,- eur/ 3 noci

SPOLU: 162,- eur

 

#BEAutifulworldbyBEA Template by Ipietoon Cute Blog Design