Blíži sa koniec roka, čas bilancovať... :)

Koniec roka je čas, kedy zvykneme bilancovat. Hodnotíme, čo sa nam podarilo alebo nepodarilo, čo sme dosiahli, koho sme stretli...kam nás počas roka zavialo...

Tento rok bol veľmi rozmanitý a pre mňa znamenal naozaj veľké veci. Jedným slovom- rodina. 
Narodenie dcérky, zásnuby a o pol roka na to svadba, stratené pribraté kilá, dni potu a státisíce spálenych kalórii, nové povinnosti, tréning nervov. 

Začiatok roka som nestrávila podľa predstáv. V Čechách vo vinnej pivnici s bruchom a neuveriteľne vyčerpaná. Celý január sa niesol v tomto duchu a čím bližšie som bola k termínu pôrodu, tým viac som sa bála. Neuveriteľný strach som z toho mala. A bolo to hrozné, ale prežila som.

Ešte 25.februára som bola vo fitku, kde ma chytili kontrakcie. Každých 25 minút a postupne sa to skrátilo na každých 10. V ten deň pred polnocou mi odišla "zátka". Rozplakala som sa, roztriasla a utekali sme do nemocnice. "Ešte nerodíte, choďte domov, dajte si čípok". Ja som mala také bolesti, že som chcela umrieť. To isté sa opakovalo v pondelok večer a v utorok večer. V stredu si ma tam nechali. Najťažších 8 hodín v mojom živote. Ale 28.02.2018 sa narodila Jasminka. Nepopísateľný pocit a niekedy ešte stále nechápem, že som mama.

Samozrejme už od tretieho týždňa, keď ako - tak prestali krvavé jatky, som bola vo fitku. A na konci marca sme dali prvý veľký výlet cez celú republiku (BJ-KE-TV) a zakončili v Tatrách na Popradskom plese. Nezaobišlo sa to bez varovaní a blbých pripomienok. Jasminka to prespala. To boli časy. :)

V apríli, hneď po oficiálnom skončení šestonedelia, som sa rozhodla, že si idem zabehať Národný beh Devín- Bratislava (necelých 12km). Aj s Jasminkou v kočíku. Blbší nápad som neviem či niekedy mala. Ešte tri dni po ňom mi bolo zle a celá maternica mi skákala ako jojo.
Ešte v ten mesiac, sme boli s Jasminkou v Strede Európy. Tiež prespala. Aj beh aj výlet. Vozenie v aute bolo pre ňu úplne ukľudnenie.

Máj bol pestrý. Fitpobyt v Tatrách. Prvýkrát sme šli mimo SR, pozrieť strýka do Prahy. Objavovali sme slovenskú prírodu a našli Haluzickú tiesňavu a na konci mája sme absolvovali prvú veľkú cestu lietadlom do Maroka. Ako nič!

V Júni sme si odleteli do Španielska a na Maltu. 

V Júli sme pochodili okolité štáty ako Rakúsko, Maďarsko, Česko a Slovinsko.

August bol dosť náročný na cestovanie. Najazdili sme cez 4000 km a pol Európy. Cez Česko, Poľsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko až do Fínska. Bolo to super a zaklincovali sme to našou svadbou 28.08.2018 v Tatrách.

V septembri sme malé "pohánča" pokrstili a navštívili sme krajiny ako Francúzsko, Monako a Taliansko.

V októbri sme organizovali opäť fitpobyt v Tatrách a tešili sa na nasledujúci mesiac a tri týždne "svadobnej cesty"

Najlepší, najkomplexnejší, naj naj naj november plný zážitkov a dobrodružstiev. Cez Rakúsko, Nemecko, Belgicko, Luxembursko, Holandsko do Kanady a USA.

Je koniec decembra a ja stále prežívam zážitky z Kanady. A teším sa ako si zajtra zajazdím na snowboarde po takmer 2 rokoch.

Po spätnom prečítaní svoho "bilačného listu" zisťujem, že sme dali riadny kus "cesty" a rok 2018 bol naozaj skvelý. Ako tak počítam, tak moja 10 mesačná dcéra má na konte 22 štátov a desaťtisíce najazdených a nalietaných kilometrov. A ja som rada, že jej môžem tvoriť spomienky fotkami a písaním aj napriek tomu, že si to nebude pamätať. Takisto som šťastná, že sa nenaplnili slová premúdrelých matiek a ľudí, ktorí mali vždy reči o tom, ako to s bábätkom bude ťažké, a že cestovanie skončí. Teraz začali keci, že s jedným dieťaťom to je ľahké, ale počkaj ked budú dve...no však počkaj.

Jasné, že to nie je vždy ľahké, a niekedy mám nervy na spadnutie a slzy na kraji, ale o tom to je. A veľmi sa teším na to ako jej budem rozprávať, že prvý let absolvovala ako trojmesačná do Maroka. Vlakom sa viezla prvýkrát v Barcelóne, na lodi bola prvýkrát na Malte. Bola pri dvoch oceánoch, najväčšej púšti sveta a na troch kontinentoch, keď nemala ani 10 mesiacov. Lozila po kadejakých kopcoch všade na svete. Prvý festival dala ako 5 mesačná, vo Fínsku si prvýkrát sama sadla a vo Francúzsku sa začala plaziť ako malý legionár no a v Kanade štvornožkovať a na najkrajšom mieste v kanadskom národnom parku Jasper jej vyšiel prvý zub.

Bolo to rozmanitých dvanásť mesiacov a dosť vyčerpávajúcich, ale aj obohacujúcich. 
V novom roku by som chcela asi zvolniť tempo (vo všetkom), menej nervačiť a viac vnímať okolie a seba samú. A čo sa týka cestovania...zistila som, že je ešte 14 krajín v Európe, v ktorých som nebola. Ak by sa podarila aspoň polovica z nich navštíviť, tak by som si povedala, že rok 2019 bol úspešný :) Inak...všetko mám, mám super rodinu a to je hlavné.

Prajem krásny a pokojný záver roku 2018 a úspešný vstup do toho nového.

B.


Tri g(ene)rácie na Azúrovom pobreží

Jasminka nie je úplne slnečný typ. Teda aspoň nebola v jej šiestich mesiacoch. Neobľubuje slnko a vždy sa mračí, keď na ňu svieti, preto som aj september vybrala ako vhodný mesiac na potulky po riviere. 
Úprimne, ja by som tu asi sama nikdy nešla, vôbec ma takéto komerčné, luxusné destinácie nelákajú, no moja mamka mala narodeniny a jej sen bola práve riviera a káva v Saint- Tropez, ideálne s Belmondom. Tak už som sa popri tom zviezla aj ja.  Zase, ja nikdy nepohrdnem výletu. No keby som vedela, že tento výlet bude stáť toľko ako tak asi tri dovolenky v Thajsku, asi by som mamu presvedčila, že poďme radšej do Ázie :) 


Ešte deň pred odletom som nemala ani len hotel zarezervovaný a ani auto. Veď stíham. :) 
12.9. sme odlietali do Nice zo Schwechatu. To už som mala po svadbe, ale leteku som mala na svoje rodné meno a aj doklady, neriešila som to, načo sa stresovať. Rakúšanom bolo úplne jedno, kto je to malé bábätko so mnou a s mamou. Nikedy som si dokoncona myslela, že na nás kukajú ako na lezbičky čo majú decko, lebo veď pri pohľade na moju mamu málokomu napadne, že to je moja mama. No francúzi si ma hneď odchytili a pýtali sa v akom vzťahu som s bábätkom. "Našla som ju pri exite" :) skúste im to vysvetliť inak ako francúzsky. 
Na letoch s bábätkom je super to, že nikdy nečakáte a všetci sa na vás usmievajú aj na bábätko, ale aj nie a keby som mohla čítať ich myšlienky tak tam majú niečo ako "dúfam, že bude celý let revať, dúfam, že nesedia vedľa mňa...". 
pripravené na dobrodružstvo

Let klasicky zvládla Jasminka ako nič, na cecku v kľude a ja so strpnutými rukami v strese ako to zvládneme, a či vôbec máme to auto a hotel, čo som na poslednú chvíľu kupovala. Najnezodpovednejší prístup som zvolila k tomuto výletu. 


Na letisku v Nice som si šla asi po najdrahšie auto (renault) aké som kedy na výlete objednala. Úplne ma oklamali, tak som tam hrala divadlo a nakoniec dali dole ešte takmer 200,- euro. (inak v Kanade na dva týždne sme mali obrovský Infinity džíp lacnejšie ako vo Francúzsku na necelý týždeň zaprdený plechový renault) Nevadí. Vôbec som nemala nervy level 1000. Tak sme sa spakovali a odišli do hotela, ktorý som rezervovala pár hodín pred odletom. Bol to pekný hotel medzi Nice a Antibes pri vodnom parku Marineland, kde nás každé ráno budili tulene, mrože a delfíny. Došli sme hladné. A ešte samozrejme som sa stihla naštvať druhý krát. Parkovisko pred hotelom bolo spoplatnené 20 eur/ deň. Snažila som sa im vysvetliť, že sú totálne blbí, ale oni urobili blbca zo mňa, tak som celú dobu čo sme tam chodili na raňajky sa tvárila ako nafúkaná, namyslená krava :) 

Objednali sme si víno a najdrahší šalát, aký mali a smiali sme sa, že náš budget sme minuli už v prvý deň. 

Ale nakoniec som sa z toho vyspala. Aj Jasminka. Tá ako vždy nemala s ničím problém. Len s autom a sedačkou. Moc sa jej v ňom nechcelo tráviť chvíle. 
Pobrežie od Monaka po Saint Tropez, ktoré sme prejazdili hore - dole má cca 140km, čo nie je zase veľa a štýl a jazda francúzov, ktorí vedia urobiť zápchu aj tam, kde nemusí byť mi liezol na nervy. Ja nie som trpezlivý šofér a neznášam zápchy a stále len pindám. (vyhovujú mi nemecké diaľnice a rýchlosť 160-170km/km) Na pobreží bola zápcha stále, či už na dialnici alebo na cestách popri pobreží. Vždy! Či ráno, cez obed alebo večer. Francúzski dedovia v kabrioletoch sa proste neponáhľajú. A všade sa platí mýto. Euričko sem- euričko tam, 7x do dňa. 

Antibes a Cannes

Na druhý deň sme sa vybrali pozrieť Antibes a Cannes. Parkovaie na riviere je peklo. Okrem toho, že je to drahé, tak aj nájsť miesto je riadna makačka aj keď sme neboli v sezóne.
Antibes je pekné kultúrne mestečko Azúrového pobrežia. Picassovo múzeum, terasy, výhľady, úzke uličky (s kočíkom celkom masaker) a tucty reštaurácii.
babka kočíkuje po Antibes






V Cannes prebiehal práve festival jácht. Prešli sme sa po promenáde v nádeji, že natrafíme na nejakú francúzsku celebritku, ale nič. Našli sme aj povestný červený koberec, kde sme si urobili fotky. Pláže v Cannes boli pieskové, v Nice kamenisté.

tvár sa zamyslene :)

červený koberec v Cannes

Nice

Ďalší deň sme chceli byť len tak vyvalené na pláži. Tak sme si to namierili do Nice na asi najdrahšie miesto. (keď už tak poriadne) Pláž na promenáde des Angleis mala drobné kamienky a naozaj azúrové more. My kráľovné sme ležali na veľkej posteli s baldachýnom a slnečníkmi, aby na malú nepieklo slnko. Bolo veľmi teplo, no more bolo celkom svieže, takže si len máčala nožičky. 
doneste mi foie gra a martini

opaľovať sa nebudeš babi


promenade des Angleis

Monako

Nový deň, nové dobrodružstvo. Namierili sme si to do Monaka. Zapôsobilo na mňa asi tak ako sa všade píše. Na prvý pohľad je jasné, že táto monarchia netrpí nedostatkom peňazí. Pôsobilo na mňa dosť stiesnene. Na malom území veľmi veľa stavieb, hotelov, sem-tam nejaký kvetinový záhon, palmy, záhrady.

Monako leží na kopci, takže po malej prechádzke smerom hore sa Vám naskytne brutálny panoramatický výhľad na mesto, more a okolité kopce schádzajúce do mora. Úprime najviac som sa tešila na Circuit de Monaco, ktorý som mala rada, keď som hrávala na PS F1. V jednom z tých tunelov som na tom Renaulte pridala, aby som počula zvuk "motora" :) haha. Ale keď tam pridalo plyn to Bugatti čo šlo pred nami tak to bol iný zvuk.


Nevyhnutnosťou bolo zájsť do luxusného kasína Monte Carlo. Okolie kasína je špecifické drahými autami, hotelami, obchodami a zlatokopkami. My sme trochu vyčíňali z davu samozrejme s polročným bábatkom pred kasínom v sukni a žabkách, strapatých vlasoch. Aj som mala strach či ma pustia dnu, ale pustili. Veď aj Chiki Liki Tua spieva, že Monte Carlo je paráda aj v šušťákoch...tak sme vošli dnu a dokonca som vyhrala neuveriteľných 63,13,- eur.
Zaparkovať v Monaku rovno v garáži kasína je tiež odvaha. Renault a samé Bentley, Porsche, Rolls Royce, Ferrari... vyzeralo to zaujímavo :)
Monte Carlo to je paráááda

Taliansko

Neďaleko hraníc s Monakom je Taliansko. Hneď som dostala nápad, že poďme tam, najeme sa lacnejšie, okúpeme sa niekde na pláži a dáme pizzu, alebo hocičo, len nech je obed pod 100,- eur. Tak aj bolo. Hňeď druhá dedinka Veintimiglia. Tam sme sa usadili na pláži s lehátkami, prossecom, kávou a pizzou. Zrazu som sa cítila úplne zavodou :) .




Saint Tropez

Mesto je síce malinké, ale prekvapilo nás čistotou, upravenosťou, malými obchodíkmi, kaviarničkami... Hneď na začiatku sme samozrejme zaparkovali pred známou žandárskou stanicou Gendarmerie Nationale, ktorú poznáte zo seriálu o Žandárovi zo Saint Tropez v hlavnej úlohe s Luis de Funés. Obzreli sme si ju a potom sme sa vybrali úzkymi kľukatými uličkami po starom meste okolo prístavu, kde sme si dali celkom drahú zmrzku, poobdivovali luxusné jachty a dali tú vysnívanú kávu a limonádu. Všade bolo cítiť pokoj, asi preto, že sme boli mimo sezóny.







káva za 16,-euro :D


po tú kabelku si prídem :)

Valbonne

Cestou zo Saint Tropez sme sa zastavili na večeru v malebnej dedinke Valbonne. Mne sa páčila asi najviac aj spolu s Eze. Nekomerčné, staré uličky, príjemní ľudia a atmosféra.

Eze

Medzi Nice a Monakom leží horská stredoveká dedinka Eze. Prechádzka jej kľukatými uličkami prenáša v čase. Malinká dedinka s rozprávkovou atmosférou. Pevnosť plnila v minulosti strategickú úlohu vďaka jej polohe. Dnes slúži ako útočisko pre romantikov, mladomanželov a návštevníkov riviery. Jeho historickým kopcovitým kamenným jadrom, zloženým z hustého labyrintu kľukatých úzkych uličiek, už musíte blúdiť po vlastných. 
Krásne pohľady však prináša i prechádzka samotným mestečkom, popri umeleckých ateliéroch, obchodníkoch s predmetmi ručnej výroby, milých kaviarňach či reštauráciách. Tie sú na vysokej úrovni, najmä reštaurácia Chèvre d'Or s dvoma Michelinovymi hviezdami, zaradená medzi sto najlepších v Európe. Rovnako obdivne sa mnohí návštevníci pozerajú i na výrobcov parfumov v miestnej známej parfumérii Fragonard.







Marineland

Samozrejme pre mňa najväščím zážitkom bolo návšteva vodného parku s delfínmi, kosatkami, tuleňmi, tučniačikmi, ktorý me mali hneď za hotelom. 







No dosť bolo prepychu a luxusu. Poďme domov na slepačiu polievku a nejaký fajnový šnizel.

Ja osobne by som sa tam už nevrátila, ale mamke sa veľmi páčilo. Keď začnem opäť makať a zarábať a budem mať zvyšných 10K, tak jej tam kúpim opäť týždeň, ale taký luxusnejší :) No koniec koncov sme za ten týždeň videli toho dosť a zažili veci, aké by sme inde určite nezažili a ako hovorím, že je lepšie raz vidieť ako 100x počuť. 

Náklady:
Letenka nebola drahá. Stála asi okolo 40,- eur/ osoba. 
3* Hotel pre 2 osoby a bábatko na týždeň s raňajkami a parkovaním cca 600,- eur
Auto na týždeň plus benzín a platenie mýta- netrúfam si povedať, ale cca 800,- eur
Každý deň parkovanie po riviere - dokopy asi 150,- eur
Ešte jedlo a iné výdavky- nechcem si to ani vyratávať lebo sa rozplačem :)





 

#BEAutifulworldbyBEA Template by Ipietoon Cute Blog Design