Hory, oceán a púšť - to je Maroko...a s bábätkom :)



Konečne môžem po pol roku opäť niečo písať a zdieľať moje (naše)cestovateľské zážitky. Netradične a nečakane sme sa vybrali do Maroka aj s novým členom posádky malinkou Jasminkou, ktorá v čase pobytu mala tri mesiace.
v lietadle mala svoju vlastnú sedačku


Reakcia okolia bola kadejaká...niekto to chápal, niekto nie a zatracoval ma, že aká som to mama, resp. akí sme my rodičia. No akí? Aktívni? Dobrodružní? A reči typu: to si neoddýchneš, je to veľmi náročné cestovanie s bábätkom, aj tak si to nebude pamätať, veď načo ju takto trápiš...to sú len také chabé výhovorky alebo narážky a komentáre lenivých matiek (rodičov) alebo ľudí, ktorí proste nedoprajú. 

Kdesi som čítala, že dieťa sa naladí na rytmus rodičov a myslím, že v našom prípade sa to celkom pekne ukázalo, že dieťa vie zapadnúť do dobrodružného a akčného životného štýlu a môžeme spoločne zdieľať zážitky.
Dnešná doba je možno oveľa vyspelejšia a pokrokovejšia ako bola pred 30 rokmi, no matky sú oveľa lenivejšie a sústredia sa len na číhajúce nástrahy života a ukracujú sa o zážitky, vyhovárajú sa na bábätko, keď sa im niečo nedarí, keď sú unavené...čítala som otázky na jednom maminkovskom fóre "maminky v lete budeme mať 10 mesiacov, čo si myslíte, môžeme ísť na dovolenku autom do Chorvátska?" oooj...no neviem, skús tam napísať či môžeš skočiť do studne alebo vyletieť na Mars s bábätkom, čo ti odpíšu a určite si to vezmi k srdcu a riaď sa podľa toho.
Nemusíte po narodení bábätka sedieť medzi štyrma stenami alebo kočíkovať okolo bytovky. Cestovanie dostane prítomnosťou dieťaťa úplne iný rozmer. Každá nová situácia je výzva, každý problém je možnosť naučiť sa niečo nové (alebo poučiť sa). O sebe, o vzťahoch, o rodičovstve, či láske...

Jasminka už v brušku prešla viac ako 10 krajín, a bola nonstop v pohybe lebo ja som dosť aktívna. 

Prečo práve Maroko? No preto, lebo tak ako sme ukončili svoje cestovanie v 7. mesiaci tehotenstva v Afrike, tak som ho začala v Afrike a Maroko bol vždy môj tajný sen.
Cesta lietadlom bola pohodová a Jasminka svoj prvý let zvládla excelentne. Keďže kojím naplno, tak bola takmer stále nalepená na cecku. Výhoda cestovania s bábätkom je asi taká, že ste vždy a všade priority a vo fast tracku, čiže ani neviem ako a už sme boli von z letiskovej haly :)
Najväčší rozdiel, resp. krok, ktorý som urobila z dôvodu, že mám bábätko je ten, že už si potrpím na "luxusnejšie" ubytovanie. Niekedy mi to bolo jedno, hlavne nech je čisto, veď aj tak tam len prespím.

Po prílete do Maroka, nás čakal chalanko s Daciou, ktorú sme si prenajali, aby sme mohli labzovať po krajine. (Nebolo nič iné na výber, Dacia je tam také auto ako u nás VW alebo Škoda) Najšťastnejšia som bola, keď sme po prílete sadli do audinky a to ticho a pokojná jazda, lebo Andy keď vytáčal Daciu do 2260 m.n.m na dvojke, tak to boli také decibely, že turbíny lietadla sú nič oproti tomu. 

Pristáli sme na letisku v Agadire, prístavnom meste na západe Maroka pri Atlantickom oceáne. Hotel bol vzdialený asi tak 40 km od letiska v zátoke Taghazout. Chceli sme si len tak relaxovať a vyvaľovať sa, ale zistili sme, že pasívny oddych nie je pre nás, tak som gúglila (úplne nepripravená na tento trip), že čo je niekde blízko.








Paradise Valley

Ukazovalo mi to 32 km a hodinu a pol cesty. Divné...no potom sme pochopili, že prečo. Úzke uličky, serpentíny, prašné cesty a sem-tam malé farebné hipisácke kaviarničky. 



Miesto sladkej vody, skál, tenkých vysokých paliem, červenej zeme...legenda hovorí, že nemecký pár, ktorý zúfalo hľadal ako vyliečiť svoju chorobu tu strávil niekoľko mesiacov počas, ktorých sa zázračne vyliečili..kto vie prečo? :) 
My sme sa prešli po tejto oázke. Dych-berúci zážitok to nebol,no pekné miesto na turistiku a to je vždy lepšie ako sedieť na hoteli. Jasminka, si to prešla s ocinom v nosiči. 

Marakéš

No ja neviem, vôbec ma neočaril. Možno to bude aj tým, že bolo mega teplo, a štýl jazdy Maročanov je asi taký, že z dvojprúdovky si urobia cestu pre tri kamióny a štyri skútre, pojem smerovka alebo hrubá čiara nepoznajú, kruháče so semaformi, ktoré do dnes nechápem a policajti, ktorí mi balia chlapa...nuž...ale voľakde sme zaparkovali a šli sme pozrieť aspoň palác el Bahia. Úplne nadšená som teda nebola.
A za 20 min sme boli naspäť v našom tereňaku a smerovali sme k pohoriu Atlas. Jasminka neprotestovala :)


el Bahia





Atlas- Tizi N Tichka

Opúštame Marakéš a cestujeme vyprahnutou krajinou pozdĺž údolia rieky Ouled Zad. Cesta začína pozvoľne stúpať na úbočie Atlasu. Moja najobľúbenejšia časť výletu.
Pamätám si, keď som ešte chodila do škôlky a bola som u deda zemepisára na prázdninách, tak vždy ma učil veci o našej planéte. Raz keď sme otvorili atlas sveta mi povedal, že Atlas je aj pohorie v Afrike. Hneď som si predsavila africké Tatry a nešlo mi do hlavy, že veď v Afrike je púšť a veľmi horúco, tak ako tam môže byť pohorie a sneh. Opýtala som sa deda, či sa tam dá isť ako u nás do Tatier a on mi odpovedal, niečo v tom zmysle, že : "to tažko". No a odvtedy mi to ostalo v hlave a veľmi som sa sem chcela pozrieť. 
Tak ideme. Medzi olivovými a argánovými hájmi sú učupené malé dedinky. Pozdĺž cesty na stretávame "obchodníkov" s kadejakými kameňmi. 
Prvý bod je priesmyk Tiz Imuger, horské masívy tú siahajú do výšky až 1800 mnm. Červené farebné skaly všade naokolo. Červené skaly zarastené lesným porastom kontrastujú s políčkami okolo riečok ztekajúcích z Vysokého Atlasu. S pribúdajúcimi kilometrami sa začína krajina razantne meniť, úplne vyprahnuté hrebene s veľmi sporou vegetáciou. Ocitli sme sa na mieste položenom 2260 m.n.m, kde bolo príjemne chladno a samozrejme nesmeli tu chýbať obchodníci, turisti a obchodíky so suvenírmi. 
zastávka pred stúpaním na Atlas
omeleta priamo z pece, ešte bublla








Ouarzazate

Aj krajina na druhej strane pohoria má svoje čaro. Cestou do Ouarzazate sme zastavili stopárovi, ktorému sa pokazilo auto. Bol to berber (berberi sú pôvodní obyvatelia Severnej Afriky) Vzali sme ho do Ouarzazate a on sa nám chcel odvďačiť čajom a ubytovaním. Keď sme ho odmietli a povedali, že máme pred sebou ešte kus cesty naspäť na pobrežie tak veľmi divne sa pozrel, že to nie je možné, tá cesta vám bude trvať aj 6 hodín. 350 km a 6 hodín, to mi nejak nešlo do hlavy. No o tom potom...
Ouarzazate

S Daciou cez Atlas a púšť... to si dovoľ

Tu som sa už začinala báť...slnko zapadalo


Ouarzazate je brána do najväčšej 9 000 000 km2 púšte - Sahary. Práve v tejto oblasti sa nakrúcali filmy ako Gladiátor, Múmia, Hra o tróny a iné. Bolo asi 18:30 a už by sme sa mali vrátiť naspäť.  Neviem čo to zadal šéfko do navigácie, ale zrazu sme sa ocitli "NIKDE". žiaden signál, stmievalo sa, pol nádrže, fľaša vody a trojmesačné bábätko...okolo nás len piesok a vyprahnutá krajina do všetkých svetových strán. Cestička prašná, piesková, kamenistá a bolo na nej vidno, že niekedy v tomto storočí tam možno šlo auto. Pristihla som sa, že sa bojím a naozaj sa mi slzy tisli do očí. Predstavovala som si kobry, škorpiónov, karavánu berberov s mačetami, púštnych hadov...po dvoch hodinách "ničoho a nikoho" nás to vypľulo na normálnu cestu a ja som si vydýchla a pozrela na spokojnú spiacu Jasminku, ktorá ani len netušila, čo sa deje. Neskôr sa zobudila, lebo už jej asi bolo dlho v tej zapotenej sedačke. Do hotela sme sa dostali pred 3 hodinou ráno a ďakujem za toto šialené dobrodružstvo a verím, že ešte šialenejšie zažijeme.

Essaouira 

Andrej síce povedal, že už do toho auta nesadne a nebude šoférovať, ale zase opak bol pravdou. A už hneď na druhý deň sme si to namierili tentokrát opačnou stranou do Essaouira. Hipisácka surferská dedinka, kde ti na každom rohu ponúkajú hašišové a marihuanové koláčiky. Veľmi zaujímavým štýlom: coco cake, banana cake, almond cake, marihuana cake- one hour HAHA, hashish cake- two hours HAHA. 
Takisto môžem povedať, že to bolo asi najveternejšie miesto, preto tam žilo a jazdilo veľa kiterov a surferov. A ak poznáte Hru o tróny, tak toto je mesto Astapor.


A ževraj si tu chodili chillovať aj Jimi Hendrix a Bob Marley.
Dlho sme na tej pláži teda neostali, kedže naozaj ten oceán bol ľadový a vietor veľmi fúkal. Dali sme si fajnový mätový čajík, kúpili koláčiky a išli naspäť do hotela. 






Juhozápad Maroka sme prešli Daciou s trojmesačnou Jasminkou. Dá sa povedať, že oceán, hory, púšť, mestá a oázky...viac ako 1000 km. Všetko sme stihli za 5 dní. Určite by som sa vrátila a pozrela sever krajiny. Uvidíme, veď je ešte toľko miest na svete :)

Ak by som to mala zrhnúť, tak cestovanie s bábätkom, a vlastne s deťmi vo všeobecnosti, bez ohľadu na vek, nemá byť o zaťatých zuboch a vytečených nervoch. Musíte s tým byť vnútorne v pohode, a vaše srdce musí pišťať po zážitkoch aj za hranicami komfortnej zóny. Jedine tak z vás bude vyžarovať vnútorná pohoda, ktorá je zo všetkého úplne najdôležitejšia. Pri cestovaní obzvlášť platí, že spokojný rodič, spokojné dieťa
moje dve bábatká

Nejaké typy:

  • ak si chcete požičať auto bez depozitu (zlá skúsenosť zo Španielska) tak odporúčam Samicar.com (ale asi majú len Daciu :) )
  • Hotel- Hyatt place Taghazout Bay- cca 20 km od Agadiru
  • prispôsobte sa ich jazde- go with the flow, inak stratíte nervy
  • hlavne neskúšajte dať v jeden deň Marakéš, Atlas a púšť :D je to makačka
  • 50km autom môže trvať aj 2 hodiny, resp. cesty sú kľukaté a dlhé (okrem dialnic)
  • berberi sú veľmi pohostinní ľudia
  • letenky sa dajú kúpiť do 50,- eur
Typy a rady ako cestovať s bábätkom:
  • nemám žiadne
  • alebo jeden teda mám, nepočúvajte rady iných, ale dajte na svoje pocity a len sledujte potreby bábätka a hlavne buďte v pohode :) 

cena pre 2 osoby a bábätko: necelých 750,- eur- hotel (raňajky a večere), auto, letenka.

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 

#BEAutifulworldbyBEA Template by Ipietoon Cute Blog Design