Svadobná cesta cez 7 štátov a 2 kontinenty

Svadobná cesta je záležitosť extrémne poetická, až priam idylická, romantická. Vtáčiky štebocú, na posteli v hotelovej izbe čakajú lupene od ruží, labuť z uteráka, šampanské sa podáva ku každému chodu, najluxusnejší rezort s "all in" balíčkom... alebo aj nie. Závisí totiž s kým na tú svadobnú cestu idete :) .
Ak by ste šli so mnou... čo sa už bohužiaľ (alebo chválabohu)  nestane, tak by ste naháňali grizlyho po Aljaške, alebo aj brázdili kanadské národné parky s kočíkom po 2 metrových snehových závejoch s omrznutými prstami a zvončekom na medvede.

Už keď sme svadbu mali v horách, tak som vymyslela aj svadobnú cestu, ktorá by bola nezvyčajná a takisto obklopená horami. Pomyslenie na romantiku na Maledivách, Seyscheloch a iných "rajoch" ma neprivádzalo do vzrušenia. Takéto destinácie momentálne nemám vo svojom bucketliste. Aj keď... keď raz budem na Srí Lanke, tak asi si na jeden deň na tie divy skočím... len tak si zaplávať s mantami a žralokami:)

Poďme do Kanady... to bol môj dlhodobý sníček... tak poďme! Ale nie hocijako.
Samozrejme podrobnejší plán cesty som mala "vypracovaný" až asi tak 4 dni pred odletom. Pretože vždy som bola naproduktívnejšia a najprogresivnejšia pod nátlakom a stresom, a keď robím veci na poslednú chvíľu :) (aj v škole aj v robote... všade. 10 dní do skúšky a 50 otázok?... v pohode, každý deň dám 5... o 8 dní neskôr... no veď ešte 2 dni, dnes dám 25 zajtra 25 :) )
Kedže som veľká hunterka lacných leteniek, tak samozrejme som našla takú, že takmer zvyčajne jedna letenka stojí toľko, ako som kúpila tri (2 dospelé a jeden infantík). No odlet bol z Amsterdamu. Samozrejme, že do Amsterdamu, sa takisto dá letieť za pár šupiek, ale my sme si vybrali alternatívu - auto.  Prejdeme si Benelux a zastavíme sa aj v Nemecku na hrade, ktorý som obkukovala už niekoľko rokov. A áno, to všetko aj s našou (vtedy) 9 mesačnou dcérkou.

Maligne Lake - Jasper, Alberta

Nemecko - Hrad Eltz

Asi po 900 km ceste sme zaparkovali pred hotelom v dedinke Niederfell v Nemecku, cca 15 km autom od hradu. Hrad sa týči uprostred krásnej prírody, lesov, pokojných nemeckých dediniek a na 70 metrovej skale. Hrad sa nachádza južne od mesta Koblenz, blízko hraníc s Luxemburskom a Belgickom. Dostanete sa k nemu pešo alebo ak chcete čakať na kyvadlovú dopravu, tak hneď pri parkovisku je zastávka. My sme samozrejme šli pešo. Nebolo to ani 2 km a prechádzka naozaj pekná.
Dnu sme neboli, nebolo to otvorené v tom čase. Hrad patrí súkromnej osobe, aristokratickej rodine, a dedí sa už od 12. storočia. Nikdy nebol prepadnutý a poškodený. Patrí medzi najkrajšie hrady v Nemecku. Oprávnene. Skoro nikto tam nebol, len nejaká namotivovaná "influencerka" , ktorá sa fotila v dobových šatách s piknikovým košíkom na "výhliadke" s hradom v pozadí a nejaké rodinky sme stretli cestou naspäť.





Luxembursko - Clervaux

Cestou necestou sme prefrčali cez Luxembursko. Paradoxne tam bola najlacnejšia nafta. Dali sme si v mestečku Clervaux obed, šli sme sa pozrieť na hrad, ktorý sa týčil nad mestom, prešli sa po uličkách a nasadli naspäť do auta smer Belgicko a Holandsko. Malú sme mali v turistickom nosiči a pokukovala po okolí.



Belgicko - Malmédy

Náhodne mesto v Belgicku, kde sme odstavili. Prešli sa a dali kávičku v belgickej patesserie a pokračovali v ceste. Celkom sme chytili zápchy, lebo bola taká hodina, že všetci končili v práci. Povinné prestávky pri takej dlhej ceste s bábätkom sú nutné. Malinká mala len 9 mesiacov.



Holandsko - Heemskerk, Zaandijk, Zaanse Schans a Amsterdam 

V Holandsku sme strávili necelé tri dni. V minulosti som bola v Holandsku, ale len v Rotterdame a v Haagu. Amsterdam a okolie som navštívila teraz prvý krát. Hlavne som chcela vidieť veterné mlyny, kedže tulipány bohužiaľ v novembri nerástli :)

Ubytovali sme sa v mestečku Heemskerk, pretože to malo dobrú strategickú polohu pre destinácie, ktoré som chcela vidieť a nebolo to ďaleko od letiska a hlavne to ani nebolo veľké metropolitné mesto.

Zaandijk a Zaanse Schans

Leží severne od Amsterdamu neďaleko mestečka Zaandijk. Na prvý pohľad vyzerá ako skanzen s typickými symbolmi Holandska - veternými mlynmi. Zaparkovali sme v uličke za veľkým mlynom a šli sme cez most ponad rieku Zaan do toho malebného mestečka, ktorého atmosféra bola pre mňa veľmi rozprávková (až na ten dav ľudí) . Práve tento most slúži ako improvizovaná "výhliadka" na mlyny v Zaanse Schans. Po ľavej strane stoja zaujímavé domčeky zdobené namaľovanými drevenými latami, pred ktorými stoja zaparkované člny. Pri pohľade na druhú stanu na naskytne krásny pohľad na zástup veterných mlynov.
Prešli sme cez most, ktorý je otvárací. Objavuje sa prvý mlyn zelenej farby. Chodník vedie popri rieke až k poslednému mlynu. Môžete sa ísť samozrejme pozrieť aj dnu za vstupné a dozvedieť sa niečo o tom ako mlyn funguje. My sme nešli, keďže zástupy ľudí sa zväčšovali a úplne bezbarierové to teda nebolo (a boli sme s kočíkom). Mne stačil pohľad z vonku. Pri poslednom mlyne sa obraciame a vraciame späť. Zaanse Schans však nie sú len mlyny. Všimla som si, že tam predávali syry a bolo tam nejaké múzeum syrov a takisto kúsok vedľa veľmi veľa starých drevákov, ktoré vyrezával jeden pánko priamo pred vami. 
A tu náš doobedný výletik konči a cez mestečko Zaandijk sa vraciame k autu, ešte sme nakúpili nejaké jedlo a šli "domov", pripraviť sa na Amsterdam, z ktorého sa priznám som mala strach. Veď viete, veľké metropoly, milión ľudí a energií, chaos...








Amsterdam

Zaujímave je, že už len letisko Schipol je takmer 4 m pod úrovňou mora. Všade samé mosty, kanály... cykloimpérium. Typická amsterdamská ulica je vlastne kanál, most a po oboch stranách zástupy domov s úzkymi fasádami. Uličky vyzerali naozaj celkom romanticky. Rovnako ako môže toto mesto pôsobiť nevinne a malebne, tak je aj hriešne. Na každom rohu natrafíte na coffee shopy a všelijaké obchodíky s látkami, ktoré len tak vo svete nezoženiete, cítite závan marihuany a vidíte vysmiatych ľudí (väčšinou na bicykloch :) ) Aj prostitúcia tu je legálna, a ženy ktoré sa živia "vlastným telom" sú normálne živnostníčky. Nuž!
Je to celkom unikátne mesto, nejak extrémne mi nevadilo milión ľudí a turistov, asi preto lebo som sa už nesmierne tešila na Kanadu.






















Cez Island do Vancouver-u

Asi 3,5 hodiny trval let zo Schipolu na Island, kde sme mali krátky prestup (škoda). Jasminka celú cestu spala. To boli časy :) 
Z Islandu trval let do Vancouveru cca 7 hodín. Nejak som si to ani neuvedomovala. Asi tá eufória. Jasminka bola zlatá, chvíľu zvedavá, hladná ale väčšinou spinkala. To kojenie má veľké výhody. No na druhej strane, bola som to ja, ktorá ju celých 7 hodín držal na rukách a teda, pre mňa to bolo trochu viac únavné ako zvyčajne. No mne takéto podnety nejak nevadia, lebo viem, že raz sa z toho vyspím :) 




nad Grónskom

Vancouver

Mala som stres z autopožičovne. Zásadne vyhľadávam požičovne bez kreditky a depozitu na poslednú chvíľu, ako všetko vždy. Všetkými desiatimi odporúčam Enterprise. Odviezli nás z letiska na ich centrálu, kde nám dali obrovský Infiniti QX90 asi za 440,- EUR na 2 týždne aj so sedačkou. Nemali sme ani poistenie a kamienok nám praskol predné sklo. Odovzdali sme auto špinavé (od Jasminky) a s prasknutým sklom.... NIČ! Ešte sa nám poďakovali, že dúfajú že sme si to užili. 

Prvú noc sme strávili vo Vancouveri, kde sme sa potom na konci ešte na víkend vrátili kvôli školeniu. Vancouver, ako taký, si hneď na prvý pohľad získal moje srdce. Pretože naozaj všade kde sa pozrieš vidíš buď oceán alebo kopce. Neuveriteľné. Neboli sme v "centre", ale prešli sme nejaké parky, prístavy, lesy, univerzitu. :)


Ubytovanie som riešila cez booking už na Slovensku. Všetko malo taký ten americký štýl, že zaparkuješ auto a vyjdeš na verandu, kde je veľa dverí a jedna je z toho tvoja izba. Okem Whistler-u a Banff-u, tam to bol normálny hotel. Vždy sme mali v izbe dve obrovské king size postele a raňajky v cene. Cenovo to bolo vždy okolo tých 30 - 50 dolárov/noc pre nás troch.

Kanadské národné parky (British Columbia a Alberta)

British Columbia - Whistler, Squamish- Lilloett, Prince George, Smithers, Steward

Whistler z Vancouveru je len nejakých 120 míľ po ceste, ktorá sa volá See to Sky Highway a to bol naozaj zážitok, všade kopce, jazerá, krásna príroda. Sneh v týchto končinách ešte nebol. Whistler je úžasná dedinka. Asi najkrajšia v ktorej sme boli. Aj keď nebola sezóna tak tam boli turisti, ale nie extrémne veľa. Vleky ešte neboli v prevádzke, aj keď úplne hore sa už asi dalo jazdiť v snowparkoch, lebo videla som nejakých lokálnych snowboardistov.
Vystrašená manka, hneď chcela kupovať sprej na medvede v prvom obchode, tak ma vysmial taký chalanisko, že kde idem, že potrebujem "bear spray". Tak, že veď do lesa na túru. Vysvetlil mi, že grizly migrovali na sever, že je málo pravdepodobné, aby sme ho teraz stretli a medvede hnedé sa ukladajú na zimný spánok, ak už náhodou nespia. Ale že oni sú plaché a neškodné a stačí mi zvonček na medvede. Tak som si kúpila zvonček a cinkala s ním ešte aj keď som šla na záchod :)


Lost lake, Blackcomb creek & Rainbow park

Tá príroda, energia, okolie... všetko tam bolo úplne úžasne a krásne. Ak by sa dalo tak veľmi rada sa vrátim aj na jar aj v zime, keď sa bude dať jazdiť. Prešli sme si to tam dookola celú dedinku a okolité jazerá a parky. Veľké túry sme nedali, lebo úplne to nebolo ideálne pre kočiar a v turistickom nosiči nevedela vydržať dlho a mala studené nôžky. Veľmi som chcela ísť ku Garibaldi lake, ale to bola dosť dlhá a náročná túra, a netrúfala som si s malinkou. 

Lost lake bolo hneď "za rohom". Pekná prechádzka, kde na začiatku parku Vás čaká veľká maketa medveďa upozorňujúca na to, čí je to domov. Takže som celú cestu pozerala medzi stromy do húštiny, či sa tam niečo mihlo a či náhodou nečíha niekde macko. Ja som bojko, ale nie ani tak kvôli sebe ale kvôli malej. Aj keď mi všetci hovorili, že tí mackovia nič neurobia, lebo sa viac boja, ako ja ich. Ale keď vidíš celkom čerstvé ošúchané korene stromov od pazúrov, tak nooo... neboj sa.



Cez Blackcomb creek sme prechádzali cestou naspäť. Krásny potôčik v lese neďaleko dedinky Whistler.




Vo Whistleri je Olympic park a v roku 2010 sa tam uskutočnili Zimné Olympijské hry.



Rainbow park bola taká štvrť cesta k Rainbow lake. Trail k jazeru mal dĺžku 8 km, a to teda naozaj nebolo vhodné s malinkou, a ešte bol aj zatvorený ako som sa sa dočítala na stránke. A veľmi radi to tam zatvárajú alebo respektíve, píšu varovné správy o tom, aby tam turisti nechodili kvôli medveďom. 





Okolité kopce a príroda bolo niečo úchvatné, samotná cesta autom bola naozaj zážitok. Sea to Sky highway pokračovala ešte pomerne dlho a zrazu sme sa ocitli na planine ako z nejakého filmu z divokého západu :). Všade indiánske rezervácie, plošina, občas nejaké pieskové kopce...








Prince George, Smithers, Stewart

Toto mesto, známe aj pod "prezývkou" hlavné mesto severnej Britskej Kolumbie má cca 80 000 obyvateľov. Z Whisteru do Prince George to bolo 630 km. Veľmi dlhých 630 km. Keď sme tam podvečer došli, tak začalo snežiť a parádne sa ochladilo. Ľahli sme do teplých perín a spali, lebo ďalší deň nás čakala ešte väčšia vzdialenosť - 700 km až k hraniciam s Aljaškou, do dedinky Stewart.


Kriváň? 

Zasnežený Prince George

Dali sme zastávku pred posledným cca 300 km výstupom hore do kopcov a "wild life". Mesto Smithers - tam sme dali obed a nevedeli, čo nás ešte čaká. Už nič... žiadna dedina, mesto, pumpa... len kopce a kopce a zver a dážď, sneh... Keď sa začínalo stmievať, mala som strach naozaj. Všade boli značky medveďov, losov... a počasie stvorené na to, aby sa nejaký objavil pred nami na ceste.


Jasminka, stará kamionistka, pekne sedela a buď papala alebo spala a ja som sa trieskala po hlave, že čo to bol zase za nápad.

Stewart leží na konci 100km dlhého a úzkeho fjordu - Portland Canal. Malinké mestečko na konci ničoho. Škoda tej hmly.

Ubytko tri km od Aljašky




USA - Aljaška - Hyder


Hyder (mesto duchov), kedysi prosperujúce mesto, kde sa ťažilo zlato, striebro, meď a železná ruda. Patrí USA a je to najvýchodnejšie mesto Aljašky a je asi 3 km vzdialené od Stewart. Do Hyderu prejdete bez kontroly, ale pri spiatočnej ceste musíte zastaviť na kanadskej colnici. Žije tu málo ľudí (cca 90). My sme nikoho nevideli. Za touto dedinkou sú len ľadovce, lesy, rieka a grizly medvede, takže sa predpokladá, že ďalej teda sám jedine lietadlom alebo helikoptérou) nezájdeš, čiže nepotrebujú tam riešiť víza a vstup na územie USA. 
Čo tam vidieť? No predsa medvede. Deň predtým ako sme sa tam vybrali som sa pýtala uja, ktorý nám prenajal ubytovanie, či je možné v tomto čase vidieť Grizlyho, tak povedal, že jeho syn včera videl mamu medvedicu. Na jednej strane som sa tešila, na druhej bála. 
Prišli sme k Fish creek-u, kde v čase "loveckej sezóny" na lososy, chodia medvede. Nikto nikde, odborné ticho. Zastali sme. Vystúpili. (bábätko ostalo v bezpečí v aute samozrejme) Pozrela som sa dole, a obrovské stopy, čerstvé, ktoré viedli k vode. Andy sa šiel pozrieť. Ja, posera, som ostala pri aute. Nikde nič. Ticho. Čakáme a čakáme... a nič. Tak, že teda ideme pomaličky popri rieke preč. A ja uprene kukám do toho lesa a na tú rieku. A tu zrazu ON. Sám pán grizly skočil do vody a plával ako keby ku mne. Zvrieskla som, že "tam je". V tom šoku som ani nestihla vytiahnuť foťák. Tak som prosila Andyho, aby sme sa tam vrátili, aby som si ho odfotila... no už tam nebol. 
Vďaka hmle a nie úplne priaznivému počasiu sme nemali výhľad na okolitú scenériu a ľadovce. Všade bol hlboký sneh a zima. Chvíľu sme sa tam pomotkali v nádeji, že niekoho uvidíme, ale márne. 

pošta :) US mail


Salmon river





Išli sme nakúpiť suveníry, jedlo, natankovať a opäť cestovať do Prince George, kde sme prespali a nasledujúci deň, nás ešte čakalo cca 350km z PG do Národného parku Jasper v provincii Alberta.

Alberta - Jasper, Banff a Yoho

Jasper - Canadien Rocky Mountain parks, Medicine lake, Maligne lake, Athabasca falls, Valley of five lakes, Pyramid lake, Patricia lake, Columbia Icefield glacier parkways

Ako v rozprávke. Zrazu zasnežené kopce všade naokolo, slniečko svietilo, modrá jasná obloha. Úžasné. Presne takto som si to predstavovala.



Oficiálne sa to všetko volá Kanadské skalnaté hory, ktoré tvoria kanadský segment severoamerických skalnatých hôr. Sú východnou časťou kanadských Kordilierov, ktoré sú systémom viacerých pohorí, ktoré sa tiahnu od kanadských prérií na pobrežie Tichého oceánu.


Kanadské Skalnaté hory (Canadien Rocky Mountain parks) majú mnoho vysokých vrcholov a rozsahov, ako je Mount Robson (3954 m) a Mount Columbia (3747 m). Kanadské Skalnaté hory sa skladajú z bridlice a vápenca. Veľa z tohto radu je chránených národnými a provinčnými parkmi, z ktorých niektoré sú súčasťou svetového dedičstva.




Medicine lake bola naozaj medicínka. Slnko v odraze jazera, ktoré sem-tam vykukovalo zpod snehových krýh bol naozaj pekný pohľad. Jazero je vzdialené asi 20 km od dedinky Jasper.  Toto jazero je geologická anomália, pretože to vlastne ani jazero nie je. Je to oblasť do ktorej ústi rieka Maligne a kde následne zmizne v podzemí ako stratený prúd.




Príroda je prekvapivo bohatá pozdĺž tohto vysokohorského jazera. Medveď grizzly, medveď čierny, jeleň obyčajný, karibu, vlci, losy a horské ovce sú jedny z väčších cicavcov, ktoré počas letnej sezóny tu môže vidieť hocikde hocikedy hocikto. (chválabohu, že len v lete :) ) 

Maligne Lake  je známe svojou farbou vody (ktorú sme nevideli lebo bolo zamrznuté), okolitých vrchov - troch ľadovcov, ktoré sú viditeľné z jazera a ostrovom Spirit Island. Jazero sa nachádza 44 km južne od Jasper vo výške 1650 mnm.
Keď sme tam došli, tak na parkovisku boli zaparkované asi tri autá, teda samozrejme žiadna sezóna,  minimum ľudí. Videli sme jedno dievča, ktoré sa prechádzalo okolo jazera a po ňom, kedže bolo zamrznuté, potom rodinku s kočíkom. Neskôr sa vynorila hrśtka kórejskych turistov (neviem akí aziati to boli, všetci nakope so šikmými očami sú pre mňa kórejčania). Veľa snehu bolo všade, ale zvládli sme prechádzku popri jazere s kočíkom a spiacou Jasminkou.
Jazero je dlhé cca 22,5 km, teda sme ho celé dookola neprešli, a v najhlbšom bode má dokonca hĺbku 97 m.
Ľahko viditeľné z Maligne Lake sú Leah, Samson Peaks a Mount Paul na východe, a Mount Charlton, Unwin, Mary Vaux a Llysfran Peak na juhu a západe.




Athabasca falls - malebný vodopádik, ktorý nie je známy ani tak svojou výškou (23m) ale silou vďaka množstvu vody, ktorá padá do rokliny. Na každom kroku boli varovné tabule, pretože ľudia tu celkom radi prichádzajú o život. Prelezú zábrany v nádeji si urobiť čo najlepšiu fotku, a ked'že všade sa šmýka tak jeden nepozozný krok a pád z tejto výšky medzi skaly je smrteľný. Po rieke Athabasca sa dá raftovať až do Jasper.






Valley of five lakes (Údolie piatich jazier) - táto túra vyzerala na prvý pohľad ako prechádzka borovicovým lesom (s ošúchanými koreňmi stromov od medvedích pazúrov). Začína sa hneď od Icefield highway, kde je parkovisko a cez neho sa dostanete do lesa. Trasa sama o sebe nebola dlhá a dokonca sa dalo vybrať akou cestičkou chcete ísť. My sme si samozrejme vybrali čiernu trasu s kočiarom, lebo niekto tu nevie čítať mapu... ehm... Cez les sme sa dostali k mokradiam Wabasoo Creeku, prešli sme na krásnu lúku v doline, kde sa nám otvorili pohľady na okolité hory. A tu začali naše trampoty. Na zemi veľa snehu, korene stromov, kamene, strmé svahy... a s bábätkom v kočíku to naozaj nebolo ideálne vybrať si túto cestu. Keď sme sa otočili a došli opäť na rázcestie tak sme zistili, že druhá strana je modrá, ale to sa mi už nechcelo. Ja som mala nonstop zvonček v ruke a tr'pla som či na nás nevyskočí nejaký medveď alebo los. Turistov sme stretli asi tak dvoch.







Samozrejme sme k jazerám nedošli, ale boli hneď za nosom, no určite zamrznuté, tak by sme ich ani nevideli, no že vraj mali mať peknú modro-zelenú farbu.

Pyramid lake a Patricia Lake - tieto jazerá sa nachádzajú nad mestečkom Jasper, cca 8 km. 
Nad Pyramid lake sa týči Pyramid mountain. V lets sa v týchto jazerách dá kúpať a dosť často tam zavítajú aj medvede a elky. Elky sme videli aj teraz v zime. Trailik okolo jazera má 5,2 km.


Pyramid lake

Patricia Lake - je pomenované podľa vnučky kráľovnej Viktórie. Takisto sa dá urobiť kolečko okolo jazera, ktoré má 4,8 km. Toto jazero je známe z projektu Habakkuk z čias WWII. Mal tu byť postavený model obrej nepotopiteľnej lietadlovej lode.

Patricia Lake

Icefield highways - je cesta, ktorá vedie pozdĺž Jasperu až do Banffu pomedzi ľadovce. S narastajúcou výškou klesala teplota, fúkalo, snežilo...






Banff - Bow river, Spray river valley, Lake Louise

Cesta bola naozaj pekelná. Snežilo, fúkalo, hmla. Už som takmer ani nedúfala, že sa mi podarí uvidieť Lake Louise. 

Banff je najväčším parkom v Kanade a jeden z najrozhliadnejších na svete. Pôvodní obyvatelia sú indiáni z kmeňa Stony. Príroda je tu takmer nedotknutá (okrem mestečka Banff a Lake Louise).
Naozaj bola zima. Najedli sme sa, prešli obchodíky so suvenírmi a šli na hotel. Druhý deň bolo počasie krajšie, tak sme si urobili prechádzku k Bow river a vošli do Spray river valley, pred ktorou bol zákaz, že sa tam nemá chodiť mimo sezónu. Tak po mojom presviedčaní aby sme sa vrátili, sme sa vrátili...





Lake Louise

Zima, obrovské snehové záveje...ja už som ani neverila, že dojdeme. Došli sme. Na parkovisku pred týmto jazerom boli asi tri autá. Ticho. Waw. Prešli sme kúsok lesíkom a zrazu... bielo :) Samozrejme jazero (tyrkisovo modré) zamrznuté a pokryté snehovou perinou. Ale aj tak tá atmosféra bola očarujúca. Nikde nikto, jeden fotograf a jeden párik, no a my. 
Prešli sme sa chvíľočku, urobili fotky a utekali sa zohriať do auta. Čakala nás ešte dlhá cesta až do Vancouveru (cca 850 km)




Cesta do Vancouveru (Stanley park, Jericho beach, Hastings Mill, Pacific Spirit, UBC)




Bola naozaj dlhá. Prešli sme zo zimy do jesene. Rozdiel tak 14 stupňov. Víkend vo Vancouver sa mohol začať. Prišli sme unavení. Bývali sme asi tak 5 km od UBC, kde mal Andy ráno prednášku. Prešli sme sa tam pešo a kým sa tatino vzdelával my sme sa túlali po pobreží a detských parkoch.

Stanley Park

Totémy v Stanley parku



Jericho beach

UBC - Jasminka čaká na prednášku
S profesorom Stuartom McGillom

Hastings park
Ako tak pozerám, tak za tie tri týždne sme toho videli riadne veľa, veď spomienky na to sú ešte úplne čerstvé a len tak rýchlo sa nerozplynú, lebo naozaj to bol vrcholový výlet roku 2018, aj keď určite v letných mesiacoch by tie farby prírody boli oveľa krajšie, ale takisto aj nebezpečnejšie lebo by boli všade medvede :). Každopádne je to jedna z tých krajín, kde sa budem rada vraciať.


Odporúčania, tipy:

31.10.2018 - 20.11.2018

Ubytovanie:
  • bývali sme na niekoľkých miestach, všetko som rezervovala cez booking, kedže to bolo najvýhodnejšie:
  • Nemecko, Holandsko, Vancouver, Whistler, Prince George, Stewart, Jasper, Banff
  • priemerne cena za noc vyšla od 30 - 50,- eur/2 osoby plus infant
  • vychádzalo to na 17 nocí 2 dni letu, 1 den cestovania z NL naspäť na Slovensko

Cestovanie:
  • Leteli sme spoločnosťou Island Air a letenky som vychytala naozaj za neskutočnú cenu 760,- eur/2 osoby plus Infant (tam mala nejaké poplatky cca 60,- eur)
  • ETA a ESTA

https://www.canada.ca/ som si vybavila ETA pre nás troch. Cena za 1 je 7 $

ESTA sme nepotrebovali aj napriek tomu, že sme boli na Aljaške, pretože tam to nekontrolovali. 

Autopožičovňa
  • nedám dopustiť na Enterprise - mali sme prenajaté obrovské Infiniti QX90 na 15 dní za 440,- eur aj s autosedačkou, nestiahli ani depozit, ani ho nechceli, aj sme mali menšiu nehodu s kamienkom na čelnom skle, ani to neriešili. Auto sme vrátili hnedé namiesto bieleho a zadné sedadlá v okolí sedačky nevyzerali tiež najčistejšie. Chceli sme to aj dať do poriadku, ale nejak nevyšiel čas. Hanba! No personál bol naozaj TOP aj služby. Najviac odporúčam.
Naša trasa:

1. Európa - Niedefeld - Burg Eltz - Clervaux- Malmedy - Heemskerk - Zaanse Schans- Amsterdam - cca 2500 km

 2. Let - Amsterdam - Keflavik- Vancouver - cca 16 000 km



 3. Kanada & USA : Vancouver - Whistler - Prince George - Smithers - Stewart - Hyder (USA) - Jasper - Banff - Vancouver - cca 4000 km




Budget:

Ťažko povedať. Ubytovanie, letenky, auto - vyšlo okolo 2 000,- eur, samozrejme ešte benzín (nebol drahý cca 0,90 centov/liter ) a každodenné výdavky na jedlo, nejaké suveníry a pod. 
Atrakcie a vstupy - platili sme za vstup do národného parku Jasper a Banff, ale inak nič iné. Pretože takmer všetky výhliadky, atrakcie a veci, ktoré ma zaujímali, neboli v zime sprístupnené. 

Táto naša svadobná cesta bola extrém, prešli sme takmer 4000 km po Severnej Amerike, viac ako 2500 km po Európe a preleteli sme cca 16 000 km. 20 dní cez 7 štátov, 2 kontinenty, minimálne 14 zaujímavých miest a všetko s 9 mesačným bábätkom. Bez problémov, skvelé a naozaj nikto nám to nikdy nevezme.

Milujem cestovanie!!!

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 

#BEAutifulworldbyBEA Template by Ipietoon Cute Blog Design