Blíži sa koniec roka, čas bilancovať... :)

Koniec roka je čas, kedy zvykneme bilancovat. Hodnotíme, čo sa nam podarilo alebo nepodarilo, čo sme dosiahli, koho sme stretli...kam nás počas roka zavialo...

Tento rok bol veľmi rozmanitý a pre mňa znamenal naozaj veľké veci. Jedným slovom- rodina. 
Narodenie dcérky, zásnuby a o pol roka na to svadba, stratené pribraté kilá, dni potu a státisíce spálenych kalórii, nové povinnosti, tréning nervov. 

Začiatok roka som nestrávila podľa predstáv. V Čechách vo vinnej pivnici s bruchom a neuveriteľne vyčerpaná. Celý január sa niesol v tomto duchu a čím bližšie som bola k termínu pôrodu, tým viac som sa bála. Neuveriteľný strach som z toho mala. A bolo to hrozné, ale prežila som.

Ešte 25.februára som bola vo fitku, kde ma chytili kontrakcie. Každých 25 minút a postupne sa to skrátilo na každých 10. V ten deň pred polnocou mi odišla "zátka". Rozplakala som sa, roztriasla a utekali sme do nemocnice. "Ešte nerodíte, choďte domov, dajte si čípok". Ja som mala také bolesti, že som chcela umrieť. To isté sa opakovalo v pondelok večer a v utorok večer. V stredu si ma tam nechali. Najťažších 8 hodín v mojom živote. Ale 28.02.2018 sa narodila Jasminka. Nepopísateľný pocit a niekedy ešte stále nechápem, že som mama.

Samozrejme už od tretieho týždňa, keď ako - tak prestali krvavé jatky, som bola vo fitku. A na konci marca sme dali prvý veľký výlet cez celú republiku (BJ-KE-TV) a zakončili v Tatrách na Popradskom plese. Nezaobišlo sa to bez varovaní a blbých pripomienok. Jasminka to prespala. To boli časy. :)

V apríli, hneď po oficiálnom skončení šestonedelia, som sa rozhodla, že si idem zabehať Národný beh Devín- Bratislava (necelých 12km). Aj s Jasminkou v kočíku. Blbší nápad som neviem či niekedy mala. Ešte tri dni po ňom mi bolo zle a celá maternica mi skákala ako jojo.
Ešte v ten mesiac, sme boli s Jasminkou v Strede Európy. Tiež prespala. Aj beh aj výlet. Vozenie v aute bolo pre ňu úplne ukľudnenie.

Máj bol pestrý. Fitpobyt v Tatrách. Prvýkrát sme šli mimo SR, pozrieť strýka do Prahy. Objavovali sme slovenskú prírodu a našli Haluzickú tiesňavu a na konci mája sme absolvovali prvú veľkú cestu lietadlom do Maroka. Ako nič!

V Júni sme si odleteli do Španielska a na Maltu. 

V Júli sme pochodili okolité štáty ako Rakúsko, Maďarsko, Česko a Slovinsko.

August bol dosť náročný na cestovanie. Najazdili sme cez 4000 km a pol Európy. Cez Česko, Poľsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko až do Fínska. Bolo to super a zaklincovali sme to našou svadbou 28.08.2018 v Tatrách.

V septembri sme malé "pohánča" pokrstili a navštívili sme krajiny ako Francúzsko, Monako a Taliansko.

V októbri sme organizovali opäť fitpobyt v Tatrách a tešili sa na nasledujúci mesiac a tri týždne "svadobnej cesty"

Najlepší, najkomplexnejší, naj naj naj november plný zážitkov a dobrodružstiev. Cez Rakúsko, Nemecko, Belgicko, Luxembursko, Holandsko do Kanady a USA.

Je koniec decembra a ja stále prežívam zážitky z Kanady. A teším sa ako si zajtra zajazdím na snowboarde po takmer 2 rokoch.

Po spätnom prečítaní svoho "bilačného listu" zisťujem, že sme dali riadny kus "cesty" a rok 2018 bol naozaj skvelý. Ako tak počítam, tak moja 10 mesačná dcéra má na konte 22 štátov a desaťtisíce najazdených a nalietaných kilometrov. A ja som rada, že jej môžem tvoriť spomienky fotkami a písaním aj napriek tomu, že si to nebude pamätať. Takisto som šťastná, že sa nenaplnili slová premúdrelých matiek a ľudí, ktorí mali vždy reči o tom, ako to s bábätkom bude ťažké, a že cestovanie skončí. Teraz začali keci, že s jedným dieťaťom to je ľahké, ale počkaj ked budú dve...no však počkaj.

Jasné, že to nie je vždy ľahké, a niekedy mám nervy na spadnutie a slzy na kraji, ale o tom to je. A veľmi sa teším na to ako jej budem rozprávať, že prvý let absolvovala ako trojmesačná do Maroka. Vlakom sa viezla prvýkrát v Barcelóne, na lodi bola prvýkrát na Malte. Bola pri dvoch oceánoch, najväčšej púšti sveta a na troch kontinentoch, keď nemala ani 10 mesiacov. Lozila po kadejakých kopcoch všade na svete. Prvý festival dala ako 5 mesačná, vo Fínsku si prvýkrát sama sadla a vo Francúzsku sa začala plaziť ako malý legionár no a v Kanade štvornožkovať a na najkrajšom mieste v kanadskom národnom parku Jasper jej vyšiel prvý zub.

Bolo to rozmanitých dvanásť mesiacov a dosť vyčerpávajúcich, ale aj obohacujúcich. 
V novom roku by som chcela asi zvolniť tempo (vo všetkom), menej nervačiť a viac vnímať okolie a seba samú. A čo sa týka cestovania...zistila som, že je ešte 14 krajín v Európe, v ktorých som nebola. Ak by sa podarila aspoň polovica z nich navštíviť, tak by som si povedala, že rok 2019 bol úspešný :) Inak...všetko mám, mám super rodinu a to je hlavné.

Prajem krásny a pokojný záver roku 2018 a úspešný vstup do toho nového.

B.


0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 

#BEAutifulworldbyBEA Template by Ipietoon Cute Blog Design